Na hlavný obsah

Astronóm Záviš Bochníček objavil novú hviezdu, keď mal iba 16 rokov

Od jeho úmrtia uplynulo 20 rokov.

Astronóm Záviš Bochníček objavil novú hviezdu, keď mal iba 16 rokov
Na snímke popularizátor astronómie Záviš Bochníček. Foto: TASR

Český astronóm a pražský rodák Záviš Bochníček vyvolal pozornosť už ako šestnásťročný objavom novy, za čo ho vyznamenali Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš. Napokon väčšinu svojho života strávil na Slovensku. Známy bol nielen ako vedec, ale aj ako popularizátor astronómie.

Záviš Bochníček sa narodil 20. apríla 1920 v Prahe. Už ako chlapec sa zaujímal o astronómiu. Ako šestnásťročný študent v roku 1936 objavil pozorovaním voľným okom hviezdu Nova CP Lacertae. Táto významná udalosť poznamenala jeho ďalší život.

Vedecká práca počas vojny

Bochníček dostal aj pozvania na štúdium do Berlína a Edinburghu. Túto možnosť však nevyužil, keďže Európa stála na prahu druhej svetovej vojny.

Počas vojny bol Bochníček na nútených prácach v Nemecku. Dostal sa do koncernu Zeiss, kde ho prijal jeden z riaditeľov, ktorý bol tiež fyzik. Spomenul si na neho ako na objaviteľa novej hviezdy a ponúkol mu prácu vo hvezdárni. Tá však bola pod správou nemeckej armády a mladý študent do nej odmietol vstúpiť.

Spomínaný fyzik mu však umožnil ťažké roky vojny stráviť vedeckou prácou. V roku 1944 sa osobne stretol s jedným z najväčších fyzikov 20. storočia Maxom Planckom, ktorý ho povzbudil k ďalším štúdiám po skončení druhej svetovej vojny.

Väčšinu života strávil na Slovensku

Pri oslobodzovaní dostal Bochníček od Američanov ponuku pracovať v zámorí. Napokon sa rozhodol doštudovať v Prahe. Do roku 1952 pôsobil na Univerzite Karlovej, kde v roku 1946 objavil druhú novu, T CrB (súhvezdie Severná koruna). Neskôr ho preradili na Slovensko.

„Keď som v Bratislave vystúpil z vlaku, tak to bolo také zničené a nevľúdne mesto, že si to dnešní Bratislavčania ani nevedia predstaviť. Tak som si povedal, že nasledujúcim vlakom idem späť do Prahy. Slušné však bolo zastaviť sa na univerzite. A tu ma tak milo prijali, že mi srdce nedalo, povedať im zbohom,“ citovala Bochníčkové slová redaktorka Hana Michalčíková na Rádiu Regina.

Pôsobil na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV a potom Observatória na Skalnatom plese. Z kádrových dôvodov ho z postu riaditeľa odvolali a na krátky čas zostal bez práce. Od roku 1985 až do odchodu na dôchodok pracoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, kde prednášal o pohybe umelých družíc a kozmických sond.

Na archívnej snímke popularizátor astronómie Záviš Bochníček. ZDROJ: TASR

Bol tiež jedným zo zakladateľov Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku, ktorej cieľom bolo vybudovať planetárium v Bratislave.

Záviš Bochníček vypracoval a publikoval metódy určovania polôh a pohybov umelých družíc a vesmírnych sond. Vyjadroval sa k rôznym zaujímavým vesmírnym objektom a úkazom, pravidelne o nich informoval v odborných časopisoch či denníkoch. Je autorom viacerých publikácií, napríklad Hviezdne večery, ale tiež prepracované vydanie známeho Rozumu do vrecka.

Hviezda s jeho menom

V roku 2000 pri príležitosti 80. narodenín Záviša Bochníčka nazvali jeho menom novoobjavenú planétku č. 15053. Pozorovali ju Petr Pravec a Ulrika Babiaková v hvezdárni Ondřejov v noci zo 17. na 18. decembra 1998 v západnej časti súhvezdia Býk.

Meno „Bochníček“ pridelilo objavenému objektu – na počesť známeho astronóma – Centrum pre výskum malých planétiek pri Harvardovej univerzite v Bostone v USA, a tiež 44. komisia pri Medzinárodnej astronomickej únii (IAU).

Záviš Bochníček zomrel po ťažkej chorobe 23. februára 2002 v Bratislave. Do hrobu mu okrem kvetov vhodil jeden zo zakladateľov Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku Jozef Ambruš škatuľku s prachom z viacerých meteoritov ako symbol lásky na zemi i medzi nebom a zemou.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet