Od úmrtia holandského filozofa Barucha Spinozu, významnej postavy novovekej filozofie, uplynulo 345 rokov.
Spinoza bol striktným zástancom racionalizmu. Za východisko poznania pokladal idey, ktoré sú dané tzv. racionálnou intuíciou, teda nie „vrodené idey“. Ako jeden z prvých podrobil Bibliu textovej kritike.
Baruch (Benediktus) Spinoza sa narodil 24. novembra 1632 v Amsterdame v rodine portugalských židovských prisťahovalcov, ktorí do Holandska utiekli pred inkvizíciou. Do svojich 24 rokov žil v amsterdamskom gete, čo ovplyvnilo jeho vzdelanie, ktorého základ tvorila obsiahla biblická a rabínska literatúra.
Už v ranej mladosti sa u Spinozu prejavila filozofická zvedavosť a údajne svojim učiteľom v židovskej škole kládol otázky, na ktoré len ťažko hľadali odpovede. Ak sa im aj podarilo nejakú odpoveď sformulovať, mladý Spinoza v týchto odpovediach nachádzal logické rozpory.
„Nie pohoršovať sa, nie diviť sa, ale chápať.“
Baruch spinoza
Aj preto si neskôr rozšíril vzdelanie na súkromnej škole, ktorú viedol bývalý mních Franciscus van den Enden.
Na škole sa zoznámil nielen so stredovekou scholastickou filozofiou, ale aj s prírodnými vedami a dielami filozofov Thomasa Hobbesa (1588-1679) a Reného Descartesa (1596-1650). Pod týmto vplyvom, ale aj tlakom vlastnej túžby po slobodnom a na autoritách nezávislom myslení začal formovať svoje filozofické postoje.
Ako uvádza portál Britannica, keď mal Spinoza 18 alebo 19 rokov, spolu s bratom začali obchodovať s tropickým ovocím. Vo svojom stánku na hlavnom námestí v Amsterdame sa Spinoza stretol s ďalšími mladými podnikateľmi z rôznych náboženských prostredí, z ktorých niektorí sa stali jeho celoživotnými priateľmi.
Exkomunikácia zo židovskej obce
Existujú určité dôkazy, že Spinoza začal priťahovať pozornosť ako potenciálny kacír, keď mal skoro 20 rokov. Potom, čo on a dvaja ďalší mladí muži začali vyučovať v sabatnej škole, boli všetci traja obvinení z nečestnosti, hoci v prípade Spinozu sa záznam z vyšetrovania nezachoval.
Ďalší dvaja muži boli obvinení z toho, že v mysliach svojich študentov vyvolávali pochybnosti o historickej presnosti Biblie.
Spinozove filozofické postoje sa hneď na začiatku výrazne líšili od oficiálnych názorov židovskej komunity, čo dospelo v roku 1659 k jeho exkomunikácii zo židovskej obce.
Uvalili na neho sériu strašných kliatieb a členom synagógy bolo zakázané mať s ním akýkoľvek vzťah, čítať čokoľvek, čo napísal, alebo počúvať čokoľvek, čo povedal.
Spinoza nenašiel pochopenie ani na strane kresťanov, ktorí jeho názory považovali za scestné, protikresťanské či kacírske. Po exkomunikácii žil vo veľmi skromných podmienkach a na živobytie si zarábal brúsením šošoviek. Táto práca negatívne ovplyvnila jeho zdravie. Zomrel 21. februára 1677 v holandskom Haagu na tuberkulózu.
Spinozova filozofia
Spinoza svoju filozofiu zhrnul do niekoľkých spisov. Z nich vyniká Etika, v ktorej sformuloval a vyargumentoval svoju filozofiu – substančný monizmus. Uskutočnil radikálny filozofický obrat, keď za podstatu určil iba jednu substanciu – a to Boha.
Tým sa vymanil z tieňa novovekej (barokovej) duality bytia. Boh sa podľa neho rozplýva v materiálnej prírode, a tá sa zase rozplýva v Bohu. Tým sa príroda stáva rovnocenným partnerom Boha. Tento druh panteizmu preniesol aj na človeka. Pre Spinozu boli ľudské telo a myseľ na rovnakej kvalitatívnej úrovni.
Na rozdiel od svojich súčasníkov prestal na človeka a jeho psychické stavy nazerať ako na niečo odtrhnuté od tela. S určitou dávkou opatrnosti by sa dalo povedať, že Spinoza postavil základy pre súčasné kognitívne vedy, ako sú napríklad psychológia, jazykoveda, antropológia, filozofia mysle či neurofyziológia.
