Eduard Kukan sa narodil 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom. V roku 1964 absolvoval štúdium na Štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov v Moskve. Titul doktora práv získal na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Vzápätí po skončení vysokej školy nastúpil od 1. augusta 1964 na Ministerstvo zahraničných vecí Československej socialistickej republiky (ČSSR) v Prahe, kde pracoval až do roku 1990.
Najskôr sa zamestnal na teritoriálnom odbore krajín subsaharskej Afriky (1964 – 1968), potom na sekretariáte ministra zahraničných vecí ČSSR (1973 – 1977). Ďalej bol riaditeľom odboru krajín subsaharskej Afriky (1981 – 1985) a riaditeľom odboru krajín Latinskej Ameriky (1988 – 1990).
Jeho politická kariéra bola bohatá
Eduard Kukan pôsobil vo viacerých funkciách na československých veľvyslanectvách v Lusake (Zambia, 1968 – 1973), vo Washingtone (USA, 1977 – 1981), Addis Abebe (Etiópia, 1985 – 1988). V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca – stáleho predstaviteľa ČSFR (Česká a Slovenská Federatívna Republika) pri OSN v New Yorku (1990 – 1993).
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ju v rokoch 1993 – 1994 zastupoval ako veľvyslanec – stály predstaviteľ pri OSN. Na 48. Valnom zhromaždení OSN ho zvolili za predsedu Výboru pre humanitné, sociálne a kultúrne záležitosti.
Bol trojnásobným ministrom zahraničných vecí
V marci 1994 sa stal ministrom zahraničných vecí vo vláde Jozefa Moravčíka. V predčasných voľbách na jeseň 1994 ho zvolili za poslanca Národnej rady (NR) SR za Demokratickú úniu (DÚ), od marca 1997 do júna 1998 bol predsedom tejto strany. Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 vstúpil do Slovenskej demokratickej koalície (SDK).
„Štyri roky sme, žiaľ, žili s vládou Vladimíra Mečiara a mám na základe toho skúsenosť opozičného poslanca. Asi by som dokázal žiť aj bez toho, ale bolo to poučné obdobie,“ vyjadril sa o týchto rokoch Kukan v rozhovore pre TASR.
Zaslúžil sa o vstup Slovenska do NATO a EÚ
Vo voľbách v roku 1998 bol opäť zvolený za poslanca, 30. októbra toho istého roku sa stal ministrom zahraničných vecí v prvej vláde premiéra Mikuláša Dzurindu. Zastupoval Slovensko pri rozhodujúcich rokovaniach v období, keď krajina vstupovala do Európskej únie a do NATO.
Zároveň ho v máji 1999 vymenoval generálny tajomník OSN Kofi Annan za svojho osobitného vyslanca pre Balkán, v tejto funkcii pôsobil do júna 2001.
Do Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) vstúpil 4. júna 2000, bol jedným z jej spoluzakladateľov, v novembri 2000 ho zvolili za podpredsedu tejto strany.
Aj v druhej vláde Mikuláša Dzurindu viedol rezort diplomacie (2002 – 2006). V apríli 2004 sa v prezidentských voľbách ako kandidát SDKÚ neúspešne uchádzal o najvyšší post v štáte.
Do roku 2019 bol europoslancom
Vo voľbách v júni 2006 bol štvrtý raz zvolený do NR SR, v roku 2009 sa stal poslancom Európskeho parlamentu (EP). Pôsobil v ňom aj v ďalšom volebnom období 2014 – 2019. Bol členom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).
Eduard Kukan učil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov.
„Sme členmi EÚ viac než 15 rokov, patríme tam, kam sme sa rozhodli patriť – teda k západnej civilizácii,“ uviedol Kukan v rozhovore pre TASR pri príležitosti svojich 80. narodenín.
JUDr. Eduard Kukan v roku 1993 získal čestný doktorát na Upsala College v New Jersey. Bol tiež držiteľom titulu doktor honoris causa z Petrohradskej štátnej univerzity a členom výboru poradcov v Global Panel Fundation.
Eduard Kukan zomrel vo veku 82 rokov 9. februára 2022.
