Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ v pondelok (21. 2.) hovorili o spôsoboch, ako zmierniť napätie v Bosne a Hercegovine a zabrániť možnému rozpadu tejto etnicky rozdelenej balkánskej krajiny. Informovala o tom agentúra AP.
„Prejavy nacionalistickej a separatistickej rétoriky v Bosne a Hercegovine narastajú a ohrozujú stabilitu, dokonca aj celistvosť tejto krajiny,“ povedal vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. Ten v Bruseli predsedal zasadnutiu Rady EÚ pre zahraničné veci.
Borrell situáciu označil za „kritickú“. Ministri podľa neho budú musieť „prijať rozhodnutie“, ako takémuto vývoju v Bosne a Hercegovine zabrániť a vyhnúť sa jej rozpadu.
EU must act to avoid Bosnia 'falling apart', Borrell says https://t.co/VGkA7PMyf6 pic.twitter.com/1dZ4wv35qj
— Reuters (@Reuters) February 21, 2022
Spojené štáty v januári uvalili sankcie na lídra bosnianskych Srbov Milorada Dodika, ktorý presadzuje odtrhnutie bosnianskej Republiky srbskej od Bosny a Hercegoviny a jej pričlenenie k Srbsku, pripomína AP.
Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg v pondelok vyhlásenie Dodika a Republiky srbskej označil za „mimoriadne nebezpečné“. Upozornil, že Bosna a Hercegovina a Balkán sa nesmú stať „ihriskom pre mimoeurópskych aktérov“. Rusko výrazne vyjadrilo podporu Dodikovi a jeho spoločníkom, píše AP.
Reformy a sankcie
Európska únia takisto žiada, aby Bosna a Hercegovina schválila volebnú reformu ešte pred voľbami, ktoré sa majú konať tento rok.
Šéf írskej diplomacie Simon Coveney povedal, že EÚ chce reformný balík „schválený a zavedený do platnosti ešte pre voľbami“, aby tieto voľby mohli následne viesť k úspešnému vytvoreniu fungujúcej vlády.
USA Dodika obvinili z „korupčných praktík“, ktoré ohrozujú stabilitu regiónu a oslabujú Daytonskú mierovú dohodu. Tá v roku 1995 ukončila krvavú bosniansku vojnu.
Dodik americké obvinenia odmietol s tým, že Washington svoju kritiku nespravodlivo zameriava len na bosnianskych Srbov.
Väčšina členských krajín EÚ chce voči Dodikovi takisto uvaliť sankcie, píše AP. Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko sú však proti tomu a pravdepodobne budú chcieť takémuto kroku zabrániť.
