Výtvarník, ilustrátor, spisovateľ, scenárista, bábkar, sochár a jeden zo zakladateľov českého animovaného filmu Jiří Trnka bol jedným z najväčších a najvšestrannejších českých umelcov 20. storočia, ktorému sa podarilo významne ovplyvniť umelecké dianie vo svetovom meradle.
Hovorilo sa mu Walt Disney Východu, ale ako pripomína Český rozhlas, od disneyovskej továrenskej výroby sa chcel vymedziť. Vždy vsádzal na originalitu a individuálnu starostlivosť o každý zo svojich filmov.
Narodil sa 24. februára 1912 v Plzni. Študoval na reálke v Plzni, kde stretol bábkara Josefa Skupu, ktorý mu dal základy kreslenia a priviedol ho k bábkovému divadlu.
Reálku Trnka nedokončil, štúdia opustil v roku 1927 a začal sa učiť za cukrára, neskôr zámočníka.
V roku 1929 Skupa presvedčil Trnku, aby sa prihlásil na Vysokú školu uměleckoprůmyslovú v Prahe. Trnka potom študoval v triede Jaroslava Bendy. Začal čoskoro ilustrovať knihy, navrhovať reklamy a tiež hračky pre firmu Pospíšil.
Ako informuje Česká televízia, s herectvom začínal v Plzni v Divadle Spejbla a Hurvínka Jozefa Skupu.
Ilustroval viac ako sto kníh
V roku 1936 sa Trnka osamostatnil a v pražskom divadle Rokoko založil bábkové Drevené divadlo. To však krachlo po prvej sezóne, čo ho prinútilo začať sa venovať viac knižným ilustráciám. Za život ilustroval viac ako sto kníh.
K najznámejším patria jeho ilustrácie ku knihám Broučci Jana Karafiáta, Pohádky tisíc a jednej noci, Pohádky Hanse Christiana Andersena, Pohádky bratov Grimmovcov, Staré povesti české či Fimfárum Jana Wericha.
V roku 1945 spoluzakladal štúdio kresleného filmu Bratia v triku, v roku 1947 založil Štúdio bábkového filmu Jiřího Trnku a stal sa priekopníkom novej technológie.
Kráľom bábkového filmu
Medzi Trnkove najznámejšie bábkové filmy patria Staré povesti české a Dobrý vojak Švejk nahovorené jeho priateľom Janom Werichom a celovečerný film podľa predlohy Williama Shakespeara Sen noci svätojánskej. Jeho ďalším filmovým dielom zo 60. rokov je napríklad snímka Kybernetická babička. Pre deti natočil bábkový film Bajaja.
Jeho tvorbu ocenili aj na Západe. Trnka nikdy nebol v KSČ. Bol kráľom českej knižnej ilustrácie aj bábkového filmu, žil ale v tieni totalitnej moci, a to malo svoje dôsledky. V polovici šesťdesiatych rokov sa Trnka pripravoval na svoje posledné dielo: krátky film Ruka, tvrdú alegóriu totalitnej moci. Film získal cenu na festivale v Annecy, ale narazil na československú cenzúru.
Trnka zomrel 30. decembra 1969 v Prahe vo veku 57 rokov.
