Jeden z najlepších slovenských hudobných skladateľov, Šimon Jurovský (vlastným menom Šimon Weiss-Nägel), sa narodil pred 110 rokmi, 8. februára 1912 v Uľanke, aktuálne mestskej časti Banskej Bystrice.
O hudbu mal záujem už počas štúdia na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, kde získal základné hudobné znalosti u profesora Karola Štika, na školských koncertoch hral na husliach a viole, uvádza dokumentaristka a publicistka Elena Blahová-Martišová z webu operaslovakia.sk.
Po maturite študoval na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave, učili ho také osobnosti ako Alexander Moyzes, Josef Vincourek či Eugen Suchoň. Vzdelanie si doplnil počas vojnových rokov vo Viedni. V Slovenskom rozhlase začal pracovať na konci 30. rokov minulého storočia ako referent gramofónového a snímkového archívu, potom bol od roku 1941 do 1951 hudobným režisérom.
Ako dirigent pôsobil v Speváckom zbore bratislavských učiteliek a v Bratislavskom robotníckom spevokole, potom bol bol vedúcim tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých skladateľov. V rokoch 1955 až 1956 bol riaditeľom SĽUK-u, potom až do roku 1963 šéfoval opere Slovenského národného divadla (SND).
Operu SND priviedol k rozmachu
„Jurovský uplatnil vo funkcii šéfa opery Slovenského národného divadla svoje dlhoročné umelecké a organizačné schopnosti. Pre prácu šéfa operného súboru mal mnohé danosti, bol nevšedne vzdelaný a rozhľadený v umení, a to nielen v hudobnom, ale i v literárnom a výtvarnom,“ uviedla publicistka.
„Jeho obdobie sa vyznačovalo dlhodobou dramaturgickou koncepciou, orientáciou na súčasnú pôvodnú aj svetovú tvorbu, hodnotné diela svetovej klasiky, na zvyšovanie interpretačnej úrovne predstavenia,“ dodala.
V SND Jurovský skomponoval hudbu pre viaceré činoherné predstavenia, medzi ktoré patria napríklad Rostandov Cyrano z Bergeracu, Viliam Tell či legendárna Moliérova hra Zdravý nemocný.
Ako dodáva publicistka, Jurovský patril k priekopníkom slovenskej filmovej hudby, hudbu komponoval prevažne k dokumentárnym filmom, ako napríklad Na ostrove kormoránov či dokument o Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi.
Hudbu zložil tiež k prvému slovenskému hranému filmnu režiséra Martina Friča Varuj…! z roku 1946. Jeho hudbu možno počuť aj vo filmoch Pole neorané od Vladimíra Bahna, v Poslednej bosorke ako aj v Dážniku svätého Petra.
