Známy režisér Jaroslav Siakeľ bol zakladateľom slovenskej národnej kinematografie. V slovensko-americkej koprodukcii vytvoril v roku 1921 film Jánošík. V roku 1995 ho UNESCO zapísalo do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva. Od jeho úmrtia uplynulo v sobotu (19. 2.) 25 rokov.
Jaroslav Siakeľ sa narodil 4. januára 1896 v turčianskej obci Blatnica. V roku 1912 sa ako šestnásťročný vydal po trase Viedeň-Praha-Hamburg do Spojených štátov amerických (USA), kde od roku 1905 sídlil jeho starší brat Daniel.
Založili tam svoju spoločnosť
Postupne si prešiel všetkými druhmi práce – od pomocných a asistentských činností cez laboratóriá až sa mu napokon podarilo získať miesto kameramana.
Počas prvej svetovej vojny absolvoval kurz leteckej fotografie. Neskôr zhotovoval krátke dokumentárne i hrané filmy pre firmu Rothacker Film, ktoré sa tematicky zameriavali na Československú republiku (ČSR).
V USA používal Jaroslav meno Ludwig Jerry Siakel. Spolu s bratom Danielom a majiteľom kina Jánom Závodným sa v roku 1920 v Chicagu podieľal na vzniku slovensko-americkej spoločnosti Tatra Film Corporation.
Herci bez skúseností
Keď sa o rok neskôr bratia Siakeľovci rozhodli nakrútiť prvý slovenský hraný celovečerný film Jánošík, mali iba dve kamery, tretinu scenára a hlavného predstaviteľa bez profesionálnych skúseností.
Exteriéry vybrali v okolí ich rodnej Blatnice vo Veľkej Fatre. „Keďže hlavný predstaviteľ vôbec nevedel hrať, režisér oslovil známeho divadelného herca Theodora Pištěka. Aničku hrala Mária Fábryová, ktorá sa tak bála kamery, že už potom nikdy v žiadnom filme nehrala,“ pripomenulo Rádio Pyramída.
Po premiére dosiahli tržby z filmu len vo vlasti skoro 19 miliónov korún, patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby. Spočiatku divácky úspešný film s rozpočtom 14 500 amerických dolárov však upadol do zabudnutia.
Ostal majetkom producenta Jána Závodného. Pre americké publikum bol film so slovenskými titulkami nepoužiteľný, na tie anglické neostali peniaze.
Film sa na 50 rokov „stratil“
V garáži čakal na znovuobjavenie celé desaťročia. Keď dostal Závodný list od Slovenského filmového ústavu, osobne ho ako 80-ročný priniesol na Slovensko – v roku 1970.
Časti filmu boli tak zničené, že na nich nebolo vidieť obraz, ale aj tak ide o jeden z najvýznamnejších filmov. Hoci dnes pôsobí miestami „amatérsky“, použili v ňom mnohé techniky, ktoré sa neskôr začali využívať aj inde.
Film zrekonštruovali zásluhou filmového historika Ivana Rumanovského a ozvučili ruchmi a terchovskou muzikou v roku 1975. Dočkal sa aj ďalšieho slávneho uvedenia, a to na DVD disk v novej digitálnej podobe ako súčasť „Zbojníckej trilógie“.
Po rozpade spoločnosti Tatra Film Corporation sa Jaroslav Siakeľ venoval v USA podnikaniu a od roku 1934 vlastnil firmu na diapozitívy. Slovensko navštívil naposledy v roku 1981.
Jaroslav Siakeľ zomrel pred 25 rokmi – 19. februára 1997 v meste Western Springs v americkom štáte Illinois vo veku 101 rokov.
