Sovietsky konštruktér stíhačiek i dopravných lietadiel ruského pôvodu, Sergej Vladimirovič Iľjušin, zomrel pred 45 rokmi, 9. februára 1977 v Moskve. Narodil sa 30. marca 1894 v mestečku Diljalevo neďaleko Volgogradu na juhozápade Ruska.
Jeho stroj Iľjušin IL-2, prezývaný tiež Šturmovik, sa stal jedným z legendárnych bojových lietadiel používaných v priebehu druhej svetovej vojny, lietali ním najmä vojaci vzdušných síl ZSSR. Do prevádzky ho uviedli v roku 1941, Iľjušin však na ňom pracoval už od 30. rokov minulého storočia. Lietadlo Sovieti používali na likvidáciu pozemných cieľov z nízkeho letu.
Detstvo prežil na ruskom vidieku, kde drel na rodičovskom poli i na stavbách. Do armády nastúpil v roku 1916, pridelili ho k letectvu. V roku 1917 získal pilotskú licenciu a zúčastnil sa aj prvých bojových letov. Od roku 1919 bol príslušník Červenej armády a mechanikom na vojenskej leteckej základni.
Konštruoval už počas školy
Do teórie letectva a konštrukcie nových strojov začal Iľjušin prenikať štúdiom v leteckom inštitúte v Moskve, ktorý neskôr premenovali na Vojenskú leteckú akadémiu maršala Žukovského.
Vojenskú školu absolvoval v roku 1926, pričom ešte ako jej poslucháč skonštruoval dva nové klzáky a vetroň s názvom Moskva. Tento úspech mu otvoril dvere do Vedecko-technickej komisie sovietskych vzdušných síl. Tu pracoval do roku 1931.
Po prvý raz si Iľjušin presadil svoju koncepciu nových lietadiel ako šéf konštrukčného ateliéru v roku 1936. Nové dvojmotorové lietadlo dostalo označenie CKB-26 a prelomilo viacero výškových rekordov. Vojenská verzia lietadla nasadeného v prvých mesiacoch druhej svetovej vojny dostala typové označenie IL-4 a bola zaradená medzi diaľkové bombardovacie stroje. Boli to prvé sovietske lietadlá, ktoré už v auguste 1941 bombardovali nemecký Berlín.
Venoval sa aj dopravným lietadlám
Vývoju vojenských strojov sa Iľjušin venoval aj po skončení vojny. Jeho konštrukčnú kanceláriu však začali opúšťať aj nové návrhy civilných dopravných lietadiel. Najznámejšími sa na svoje roky stali moderné a spoľahlivé verzie IL-14 a IL-18.
Prelom v jeho práci znamenal stroj IL-62, ktorý zobral na palubu 162 cestujúcich. Jeho cestovná rýchlosť presahovala 900 km za hodinu a dolet bol viac než 9 000 kilometrov. Prúdové lietadlo IL-76 predstavil Iľjušin na aerosalóne vo francúzskom Paríži v roku 1971. Jeho výhodou bola schopnosť uviesť náklad o hmotnosti 40 až 70 ton.
S jeho lietadlom je spojená najtragickejšia letecká nehoda na území Československa. V lete roku 1976, 28. júla, sa do bratislavského jazera Zlaté piesky zrútil stroj Iľjušin IL-18 Československých aerolínií (ČSA). Pri havárii vtedy zahynulo 76 ľudí.
Posledným dielom Sergeja Iľjušina bolo lietadlo IL-86 s kapacitou až 350 cestujúcich. Jeho uvedenia do prevádzky sa už nedožil.
Zomrel 9. februára 1977 v Moskve krátko pred 83. narodeninami. Niekoľkonásobný Hrdina Sovietskeho zväzu je pochovaný na moskovskom Novodevičskom cintoríne.
Značka Iľjušin, pod ktorou začal jej zakladateľ vyrábať svoje stroje v roku 1933, funguje doteraz ako súčasť Zjednotenej leteckej korporácie, kam patria aj Mikojan, Tupolev, Suchoj, Jakovlev či Irkut, uvádza web korporácie.
