Český maliar Max Švabinský bol vynikajúci grafik a portrétista. Umelec patril ku generácii umelcov, ktorá položila základy českého moderného výtvarného umenia 20. storočia.
Švabinský sa narodil 17. septembra 1873 v Kroměříži. Bol uznávaný pre svoju neobyčajnú kresliarsku zručnosť a rozmanitosť grafických techník. Už počas štúdia na pražskej Akadémii výtvarných umení (AVU) sa preslávil precíznosťou a vysokou kvalitou svojej portrétnej práce. V maľbe ho výrazne ovplyvnil predovšetkým Maxmilián Pirner, u ktorého študoval na pražskej AVU v rokoch 1891-1898.
Inšpirovala ho príroda
Už od roku 1891 bol Švabinský členom Spolku výtvarných umelcov Mánes. Istý čas žil a tvoril vo Francúzsku v Paríži. V roku 1901 dostal prvú cenu Českej akadémie vied a umení. Zlatú medailu na svetovej výstave v St. Louis v americkom štáte Missouri získal v roku 1904.
Na pražskej akadémii založil po svojom menovaní za profesora v roku 1910 grafickú špeciálku, ktorú viedol do roku 1927. Založil aj Združenie českých umelcov grafikov (SČUG) Hollar. Po druhej svetovej vojne dostal titul národný umelec.
Celoživotná tvorba výtvarníka bola inšpirovaná prírodou. Max Švabinský bol dôsledným zástancom realizmu, ktorý má zaviesť človeka do prírody, ukázať mu jej krásu a naučiť ho túto krásu vnímať. Každé leto opúšťal pražský ateliér a trávil ho na vidieku. V 30. rokoch 20. storočia pravidelne navštevoval coburgovský kaštieľ v Pohorelskej Maši na Slovensku.
Portréty významných osobností
Portrétoval mnohé významné osobnosti tej doby. Zaujímavosťou je, že výtvarník je aj autorom portrétu Ľudovíta Štúra. Ako uvádza ČT24, Švabinský zväčnil aj množstvo osobností českej politickej a kultúrnej scény – Tomáša Garrigua Masaryka, Jána Nerudu, Boženu Nemcovú alebo Antonína Dvořáka.
Umelec sa veľkou mierou podieľal aj na zviditeľnení českého výtvarného umenia v celej Európe.
V roku 1937 ocenili jeho československú tisíckorunovú bankovku z roku 1934 na výstave umenia v Paríži. Švabinský vytvoril návrhy farebných okien gotickej katedrály sv. Víta, Václava a Vojtěcha na Pražskom hrade.
Bol zberateľom motýľov
V priebehu života sa venoval umelec okrem maľby aj grafickým technikám. Bola to napríklad olejomaľba, perokresba, litografia, mozaika, akvarel, lept, drevorytina, kresba suchou ihlou, ceruzkou a uhľom.
„Svoju rodnú krajinu miloval. Motýle dokonale poznal a bol ich veľkým zberateľom. Jeho poslednou prácou boli veľké grafické listy s námetmi motýľov. Ženy, to bola úplne zásadná kapitola jeho života, hľadal u nich inšpiráciu“, uviedla v rozhovore pre ČT24 historička umenia Jana Orlíková.
Výtvarníkove posledné tri desiatky rokov boli poznamenané chorobným trasom rúk. Napriek ochoreniu si Švabinský do vysokého veku zachoval duševnú sviežosť a tvorivý zápal.
Umelec zomrel 10. februára 1962 v Prahe vo veku 88 rokov.
