Americko-európsky filantrop a bankár slovenského pôvodu Michal Bosák patril vo svojej dobe k najbohatším Slovákom v Spojených štátoch amerických. Bol aj jedným zo signatárov Pittsburskej dohody. Od jeho úmrtia uplynulo 85 rokov.
V roku 1976 pri príležitosti dvestoročného výročia prijatia Deklarácie nezávislosti USA (4. júla 1776) ho zaradili medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.
Michal Bosák sa narodil 10. decembra 1869 v obci Okrúhle (okres Svidník). Do školy chodil v Radome. Keď mal šestnásť a pol roka zatúžil po Amerike. V lete 1886 odišiel s jedným dolárom vo vrecku do USA.
Biznis začínal kúpou krčmy
Nový život bez ničoho začal v Hazletone v americkej Pensylvánii. Najskôr preberal a triedil uhlie za dennú mzdu 75 centov. Neskôr sa stal baníkom. V roku 1890 sa presťahoval do blízkeho Freelandu. Zamestnal sa u obchodníka Michala Zemanyho a rozvážal pivo. Pri tejto činnosti sa stretával s vysťahovalcami v silnej slovenskej kolónii.
V roku 1893 kúpil Bosák malú krčmu v Olyphante. Stretávala sa u neho slovenská komunita v USA. Postupne si získal dôveru slovenských prisťahovalcov, ktorí ho žiadali o pomoc pri finančných transakciách a zabezpečovaní lodných lístkov. Takto sa malá krčma začala meniť na lodnú agentúru.
Neskôr si otvoril súkromnú banku Michal Bosak Private Bank a agentúru lodných spoločností. Vo veku tridsaťtri rokov pomohol zakladať Mestskú banku (Citizens Bank) a v tom istom roku aj Prvú národnú banku (First National Bank) v Olyphante. Čoskoro sa stal jej najväčším akcionárom a neskôr jej prezidentom.
„Čo som ja vedel o bankovom obchode? Na prvej schôdzi som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si, že sa to nikdy nenaučím. Konečne, aj moja angličtina bola obmedzená. Tým menej som rozumel technickým výrazom bankovníckeho obchodu. Ale chodieval som na každú schôdzu, počúval a zapisoval som si, aby som si to lepšie zapamätal,“ povedal Bosák o svojich začiatkoch.
V tom čase povoľovala americká vláda národným bankám vydávať doláre. Toto povolenie získala aj Prvá národná banka, a tak sa Bosákovo meno (ako prezidenta tejto banky) dostalo na americký dolár (25. júna 1907 boli s jeho menom vytlačené 5, 10 a 20 dolárové bankovky).
V roku 1908 sa Bosák s rodinou presťahoval do Scrantonu. V roku 1912 vo Wilkes-Barre založil štátnu banku Slavonic Deposit Bank. Ako štyridsaťšesťročný založil 1. novembra 1915 v Scrantone Bosak State Bank, bola to najväčšia a najznámejšia banka amerických Slovákov. Mal podiely vo viacerých bankách. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk.
Pomáhal samostatnosti Slovenska
Michal Bosák patril aj k organizátorom a podporovateľom krajanského hnutia. Bol dlhoročným pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny, v máji 1917 zorganizoval milióndolárovú zbierku na agitáciu za samostatnosť Slovenska.
Zúčastnil sa aj na pittsburghských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na Pittsburghskej dohode, ktorá sa stala základom pre vznik Československej republiky (ČSR) po prvej svetovej vojne.
Od roku 1920 vydával časopis Slovenská obrana. V roku 1927 založil v Danville Slovenskú katolícku Maticu školskú.
Pri svojej prvej ceste späť na Slovensko v roku 1920 sa zastavil vo Vatikáne, kde ho prijal pápež Benedikt XV. Odovzdal mu dar Prvej slovenskej katolíckej jednoty a 500 dolárov v zlate.
V auguste 1920 založil Americko-slovenskú banku. Sídlo mala na Dunajskej ulici v Bratislave. Po Slovensku mala ďalších 12 filiálok. Budova filiálky v Prešove, postavená v secesnom štýle, je dodnes známa ako „Bosákova banka“.
V rodnej obci dal Michal Bosák postaviť v roku 1925 školu. Bola to prvá novostavba štátnej ľudovej školy na území ČSR po prvej svetovej vojne. Daroval ju štátu za symbolickú korunu. Hodnota Bosákových podnikov sa v tom čase odhadovala na 15 miliónov dolárov.
Bosák v rokoch 1920-1925 pravidelne prichádzal cez letné mesiace na Slovensko a prispieval veľkými finančnými darmi. Ako na stránke píše Podnikovohospodárska fakulta v Košiciach, Bosák dal opraviť rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Prešove v hodnote 110 000 korún, na malý organ v tomto kostole prispel sumou 45 000 korún. Takisto dal opraviť katolícky kostol v Stropkove či v obci Marhaň.
Červenému krížu prispel sumou 85 000 korún a pomohol aj pri zakúpení zvonov na vežu prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Málo známy je aj jeho dar na školské kino v Nitre v roku 1919.
Krach na burze a zatvorená banka
V októbri 1929 však v americkom New Yorku skrachovala burza. V nasledujúcich rokoch prichádzal postupne o majetok aj Bosák, 5. septembra 1931 bola Bosak State Bank v Scrantone zatvorená. Mnohí ho zažalovali, ale súd ho uznal za nevinného.
Posledným jeho verejným počinom bola audiencia u 32. amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta 3. februára 1937 spolu s ďalšími americkými Slovákmi.
O niekoľko dní na to – 18. februára 1937, Michal Bosák zomrel v čakárni u zubného lekára v Scrantone. Pochovaný je na cintoríne sv. Kataríny v mestečku Moscow v Pensylvánii.
Jeho príbuzní zo Slovenska Martin a Rudolf Bosákovci založili Spoločnosť Michala Bosáka, ktorá organizuje pre žiakov škôl vedomostné súťaže. V roku 1999 priniesol na Slovensko jeho vnuk Barry Bosak originál desaťdolárovej bankovky s číslom 5 052 série D z roku 1907 a daroval ju Národnej banke Slovenska (NBS). V tom istom roku otvorili v budove Základnej školy v obci Okrúhle svojmu rodákovi pamätnú izbu.
