Na Slovensku sa očkuje alebo očkovalo doteraz štyrmi vakcínami proti koronavírusu – Comirnaty (Pfizer/BioNTech), Vaxzevria (AstraZeneca), Spikevax (Moderna) a Sputnik V (Gamalejov výskumný inštitút). Ide o vektorové a mRNA vakcíny.
Od utorka (15. 2.) však rezort zdravotníctva spustí registráciu na proteínovú vakcínu Nuvaxovid od spoločnosti Novavax. Slovensko jej zakontrahovalo 600 000 dávok, ktoré vystačia na plné zaočkovanie 300 000 občanov. Na akom princípe funguje a aké sú jej výhody?
Virológ Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Boris Klempa hovorí, že princíp proteínovej vakcíny sa využíva už desaťročia pri očkovacích látkach napríklad proti hepatitíde typu B alebo chrípke.
„Ide o jednoduchší princíp ako pri modernejších technológiách. Pri tejto vakcíne je spike proteín (výbežkový proteín) použitý priamo a pripravený popredu. Proteín, ktorý je na povrchu vírusu, sa dá do tela a organizmus na to reaguje a vytvorí protilátky,“ povedal virológ pre spravodajský web RTVS. Podotkol, že dôležité sú aj bunky, ktoré protilátky produkujú. Časť z nich dlhodobo zostáva v tele aj po proteínovej vakcíne.
Pri jej výrobe použili prírodnú kôru
Organizmus si po podaní tejto vakcíny teda nemusí vytvárať spike proteín vo svojich bunkách sám tak, ako v prípade napr. adenovírových vakcín. Tento proces je hotový už v skúmavke predtým, ako sa látka dostane do tela.
Pri proteínovej vakcíne vzniká dominantne najmä protilátková odpoveď organizmu a menej bunková časť imunity. „Preto sa do vakcíny pridáva adjuvant – prídavná látka – ktorá lepšie stimuluje imunitný systém. Pri tejto vakcíne sa takisto používa adjuvant, ide však o nový typ prídavnej látky. Pripravuje sa totiž z kôry stromu z Južnej Ameriky, konkrétne z Čile,“ priblížil vedec.
Pre strom neexistuje slovenské pomenovanie, jeho latinský názov je Quillaja saponaria a Česi ho volajú Mydlokor. Dodal, že ide o prírodnú látku, pri vakcínach sa v minulosti používal najmä hydroxid hlinitý.
„Človek dostáva teda do tela už len čistú bielkovinu plus adjuvant. To je, samozrejme, pre niekoho, kto sa bál nejakej zmeny generického materiálu, hoci je to aj pri mRNA vakcínach hlúposť, výhoda,“ priblížil Klempa. „Nie je tam žiadny genetický materiál, nie je tam DNA ako vo vektorových, ani mRNA ako pri mRNA vakcínach,“ dodal.
Alternatíva pre alergikov
Hoci pri vektorových či mRNA vakcínach je minimálne riziko anafylaktického šoku ako alergickej odozvy, proteínová vakcína by mohla byť užitočná pre ľudí, ktorí pri prvých dvoch uvedených mali alergickú reakciu.
„Ak sa ukázalo, že niekto mal anafylaktický šok napríklad po mRNA vakcíne, bolo by rozumné použiť iný typ očkovacej látky, a na to by mohla byť tá od spoločnosti Novavax vhodná,“ konštatoval virológ. Pre priamočiare zloženie očkovacej látky vedec očakáva, že pravdepodobnosť alergickej reakcie po proteínovej vakcíne bude minimálna.
Protilátky po proteínovej vakcíne vydržia taký istý čas ako pri ostatných typoch. „Postupné klesanie hladiny protilátok nie je otázka vakcíny, ale skôr toho, ako funguje imunitný systém,“ vysvetlil Klempa.
Menej časté nežiaduce účinky
Vakcína by mohla potešiť ľudí, ktorí sa obávali ťažkých nežiaducich účinkov po očkovaní. Vedľajšie účinky môžu nastať aj po podaní vakcíny od Novavaxu, no ako uviedol virológ, klinická štúdia ukázala, že sú menej časté a menej silné než pri mRNA či vektorových vakcínach. „Vedľajšie účinky po Novavaxe určite sú, ale zdá sa, že sú trochu miernejšie.“
„Do určitej miery však vedľajšie účinky môžu nastať vždy. Ale s vakcínou súvisia len do určitej miery, keďže tie účinky sú dôsledkom toho, že imunitný systém reaguje na vakcínu, tak môžu nastať pri akejkoľvek očkovacej látke. Ide o to, že imunitný systém vakcínu rozpozná, začína reagovať a napr. horúčka je dôsledkom toho,“ povedal vedec.
