Ferdinand II. Habsburský, zvaný tiež Štajerský, bol uhorským a českým kráľom, rímsko-nemeckým cisárom či arcivojvodom. Od jeho smrti uplynulo v utorok (15. 2.) 385 rokov.
Ferdinand II. sa narodil 9. júla 1578 v rakúskom meste Graz ako syn arcivojvodu Karola Štajerského a Márie Anny Bavorskej. Jeho dedo bol cisár Ferdinand I. Habsburský a Anna Jagelovská mu bola starou mamou.
V rokoch 1590 – 1595 študoval na jezuitskej akadémii v Ingolstadte, odkiaľ pravdepodobne pramení základ jeho neskoršieho bigotného katolicizmu. V roku 1596 sa ujal vlády v rodnom Štajersku a jeho rodná zem prešla násilnou rekatolizáciou.
Po smrti cisára Rudolf II. Habsburského ho počas vlády Rudolfovho brata Mateja II. Habsburského vybrali za nasledovníka trónu, keďže Matej potomka nesplodil. V roku 1617 ho vybrali aj za českého kráľa, rok na to ho korunovali za uhorského kráľa.
Začiatok absolutizmu
Po Matejovej smrti sa v roku 1619 ujíma funkcie rímsko-nemeckého cisára. Krátko predtým ho stavy zbavili českého trónu pre jeho snahu rekatolizovať české územia a na jeho miesto dosadili Fridricha V. Falckého. Vláda Ferdinanda II. znamenala začiatok habsburského absolutizmu.
Podľa encyklopédie Britannica sa stal jedným z hlavných predstaviteľov takzvanej Katolíckej ligy a po úspešnej bitke na Bielej hore 8. novembra 1620 sa po porážke českých stavov opäť ujal českého trónu. Porazený Fridrich musel z krajiny utiecť.
S predstaviteľmi českých stavov sa Ferdinand II. po výhre rýchlo vyrovnal na Staromestskom námestí v Prahe, kde došlo k poprave 27 českých pánov. Panovník nastolil tvrdé prenasledovanie príslušníkov protestantizmu.
Prenasledovanie nekatolíkov
V roku 1627 vydal Ferdinand II Obnovené zriadenie zemské, de facto novú ústavu, ktorým obmedzil moc zemských snemov, prehlásil český trón za dedičný pre habsburgovcov, zrovnoprávnil nemecký a český jazyk a vyhlásil katolicizmus za jediné prípustné náboženstvo. Po vydaní nariadenia krajinu opustili desaťtisíce nekatolíkov vrátane Jána Amosa Komenského.
Počas 30-ročnej vojny sa Ferdinandovi II. darilo na bojisku. Jeho úspechy však možno pripísať hlavne vrchnému vodcovi cisárskych vojsk Albrechtovi z Valdštejna. Napätie na bojisku i v ríšskom sneme stúpalo a Ferdinand II. musela Albrechta z pozície armádneho vodcu odvolať.
V roku 1635 uzavrel so saským kurfirstom Jánom Jurajom takzvaný pražský mier vďaka ktorému síce nastolil mier v krajine, ale stratil územie Horných a Dolných Lužíc.
Ferdinand II. Habsburský sa dvakrát oženil. S prvou ženou, Máriou Annou Bavorskou, mal dokopy sedem detí. Po jej smrti sa po šiestich rokoch vdovstva oženil druhýkrát, no ďalšie deti už nemal. Zomrel vo veku nedožitých 59 rokov 15. februára 1637 vo Viedni, no jeho pozostatky uložili v rodnom Grazi vedľa prvej manželky.
