Ministri obrany členských krajín NATO nemajú potvrdené informácie o tom, že by sa ruské jednotky naozaj sťahovali z pozícií pri ukrajinských hraniciach. V rámci rokovaní v Bruseli to v stredu (16. 2.) uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).
Ministri obrany 30-člennej Severoatlantickej aliancie v spoločnom vyhlásení uviedli, že sú znepokojení „veľmi rozsiahlym, nevyprovokovaným a neodôvodneným“ hromadením ruskej armády v blízkosti hraníc s Ukrajinou a v Bielorusku.
Naď potvrdil, že dominantnou témou rokovaní ministrov bola situácia spojená s napätím medzi Ruskom a Ukrajinou. „Môžem povedať, že z hľadiska vývoja situácie máme nejaké pozitívne náznaky, ktoré komunikovali predstavitelia Ruska, ale ani jeden zo spojencov nemá dôkazy, že by sa tieto náznaky dostávali do roviny realizácie,“ povedal Naď.
„To znamená, že nie sú dôkazy o nejakom odsune vojsk, práve naopak, viacerí spojenci potvrdili, že majú informácie o posilnení ruskej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Ukrajinou,“ dodal minister.
Treba počítať s akýmkoľvek scenárom
Dodal, že treba počkať na to, čo prinesú najbližšie dni, pričom podľa neho si nikto v NATO neželá ten najhorší scenár, ale je potrebné sa pripraviť na všetky možnosti.
Naď upozornil, že spojenci sa zaujímali o to, ako jednotlivé krajiny spolupracujú s Ukrajinou, a v tejto súvislosti odznelo, že slovenská vláda schválila odmínovacie systémy Božena a aj zdravotnícky materiál pre Ukrajinu.
Pripomenul tiež, že sa hovorilo i o cvičení Saber Strike 2022, do ktorého sa zapojí sedem členských krajín NATO s vyše 13 000 vojakmi a ktoré prebehne aj na území Slovenska. Podľa údajov agentúry Reuters sa v prvej polovici marca na tomto cvičení zúčastní takmer 1 300 slovenských vojakov.
Naď upozornil, že aj štvrtkové (17. 2.) rozhovory ministrov obrany s rezortnými partnermi z Ukrajiny, ale aj Fínska a Švédska, ktoré nie sú členmi Aliancie, budú zamerané na krízu pri ukrajinských hraniciach.
Bojové jednotky
Naď zároveň Naď potvrdil, že všetky členské krajiny sa zhodli na tom, že vojaci majú naplánovať, ako posilniť východnú hranicu Aliancie – od Pobaltia až po Rumunsko a Bulharsko.
„Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, že by sme zriaďovali takéto jednotky. Ale dali sme vojakom možnosť, aby naplánovali, ako by takéto jednotky mali vyzerať. V najbližších týždňoch až mesiacoch príde k rozhodnutiu, či sa vytvoria, alebo nie,“ opísal situáciu.
„Sme ďaleko od definitívneho rozhodnutia. Aliancia je obranné združenie, jej úlohou je chrániť svoje členské krajiny, a tým pádom aj jej celú východnú hranicu,“ vysvetlil Naď.
NATO podľa neho vychádza zo skúseností, ktoré už má s mnohonárodnostnými bojovými prápormi v Pobaltí a Poľsku. Veď aj Slovensko má vyše 130 vojakov a húfnice Zuzana v Lotyšsku. Tieto skúsenosti by Aliancia vedela pretaviť do tvorby nových stálych jednotiek aj v iných krajinách.
„Zároveň však viaceré členské krajiny vrátane Slovenska deklarovali záujem, že ak takéto bojové skupiny budú, tak aby mali primárne také spôsobilosti, ktoré nám chýbajú. Napríklad radarové systémy alebo systémy protivzdušnej obrany,“ zdôraznil Naď.
Migračná vlna
Minister Naď tiež povedal, že v prípade zhoršenia situácia na Ukrajine je Slovensko pripravené hostiť vojnových utečencov zo susedného štátu. Dodal, že na túto možnosť sa Slovensko pripravuje od vlaňajšieho októbra.
„Pripravujeme sa na to, že môže nastať situácia, keď príde na naše územie veľký počet utečencov z Ukrajiny. Chcem upozorniť, že v prípade, keby nastala taká situácia, tak to nie sú utečenci ekonomickí, migranti, ale vojnoví utečenci,“ vysvetlil Naď.
„Mali by sme to logisticky zabezpečené a aj bezpečnostne zaistené,“ opísal situáciu. Podľa jeho slov by to ani politicky nemal byť na Slovensku problém, lebo v takýchto prípadoch je „našou povinnosťou“ sa o utečencov postarať.
„Ale pevne všetci veríme, že k takej situácii nedôjde a že situácia sa vyrieši diplomaticky a politicky, nie vojensky,“ uviedol s odkazom na napätie na ukrajinsko-ruských hraniciach.
