Severoatlantická aliancia zvažuje stálejšiu vojenskú prítomnosť na svojom východnom krídle a v juhovýchodnej Európe v reakcii na zhromažďovanie ruských vojsk blízko hraníc s Ukrajinou.
Vyhlásil to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg po pondelkovom (7. 2.) stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Informácie z rokovania získala TASR zo správ tlačovej agentúry AP, ktorá uvádza, že by sa to mohlo týkať aj Slovenska.
„Ak Rusko naozaj chce mať menej NATO pri svojich hraniciach, bude mať presný opak,“ vyhlásil Stoltenberg. Neuviedol pritom žiadne podrobnosti a podotkol, že konečné rozhodnutie ešte nepadlo.
Agentúra AP však pripomína, že NATO by mohlo nadviazať na dlhodobú vojenskú prítomnosť v pobaltských štátoch a v Poľsku, kde sa teraz nachádza dovedna približne 5 000 vojakov, rozmiestnením podobnej vojenskej sily na Slovensku, v Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku. Išlo by teda o posilnenie vojenských kapacít NATO blízko západných hraníc Ukrajiny a v oblasti Čierneho mora.
Poľský prezident po stretnutí so Stoltenbergom podľa agentúry PAP vyhlásil, že situácia si vyžaduje posilnenie vojenskej prítomnosti Aliancie na jej východnom krídle.
O napätí ohľadne Ukrajiny a Ruska rokoval Duda v Bruseli aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorá následne na sociálnej sieti napísala, že hovorili o „koordinácii pripravenosti“ na posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Ukrajinou. Táto koordinácia sa týka okrem iného „dodávok energie a sankcií v reakcii na prípadnú ďalšiu eskaláciu“.
