V Bruseli sa začína rokovanie ministrov obrany členských krajín NATO, ktorí rozhodnú o možnom posilnení východného krídla Aliancie. Podľa jej šéfa Jensa Stoltenberga budú kroky závisieť od vývoja na rusko-ukrajinských hraniciach.
V správach z Moskvy, že sa časť jednotiek stiahla, vidí náznak optimizmu. Washington, Brusel aj Londýn sú však skeptickí a žiadajú dôkazy. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Weissová.
Na odpoveď Slovenska sa stále čaká
Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko – to sú štyri krajiny, ktoré sa skloňujú ako možná destinácia posilňujúcich jednotiek NATO. Sofia a Bukurešť už povedali, že o ne majú záujem, Budapešť avizuje, že nových vojakov nepotrebuje a oficiálna odpoveď Bratislavy sa očakáva.
NATO teraz sleduje posledné manévre ruskej armády. „Rusko zhromaždilo pri Ukrajine bezprecedentnú bojovú silu. Moskva má však ešte čas ustúpiť z okraja priepasti, prestať sa pripravovať na konflikt a začať pracovať na mierovom riešení,“ vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.
Rusi tvrdia, že to urobili sťahovaním časti vojakov z cvičení na ukrajinských hraniciach. Spojenci k správam pristupujú opatrne a nie je im ani jasné, koho posiela Moskva domov.
O nasadení jednotiek nerozhodujú len Američania
Nie je známe ani to, či a akú silu pošle NATO na východné krídlo Európy. Hovorí sa o práporoch s 1 000 vojakmi. Ak si niekto myslí, že o ich nasadení rozhodujú iba Američania, je na omyle, vysvetľuje analytik Ústavu medzinárodných vzťahov Matúš Halás.
„Každá krajina s tým musí súhlasiť a funguje to na princípe konsenzu. Tým pádom sa to výrazne odlišuje od toho ako fungovala napríklad Varšavská zmluva. Tá fungovala v podstate na tom, že čo povedali Sovieti, tak to de facto muselo byť. NATO takto nefunguje, NATO funguje na princípe konsenzu, všetci sa musia zhodnúť a je to dobrovoľný konsenzus,“ ozrejmuje Halás.
Zhoda sa po schválení misie Severoatlantickej rady musí hľadať aj v cieľovej krajine – v prípade Slovenska v parlamente. Proces môže trvať dlhšie a jednotky sa neobjavia zo dňa na deň, konštatuje Halás.
Na Slovensko by mohli prísť vojaci z Česka
„Netreba si to predstavovať tak, že niekto začne niečo budovať na zelenej lúke. Často sa tie jednotky umiestňujú do už existujúcich objektov, na existujúce základne, v rámci už existujúcej infraštruktúry, ktorá môže byť, v prípade potreby, rozšírená, môžu tam byť nejaké investície, ale nie je to niečo, čo by zruinovalo danú krajinu,“ dodáva Halás.
Ministri obrany členských štátov rozhodnú pravdepodobne aj o tom, s akou náplňou „práce“ jednotky prídu aj odkiaľ budú – napríklad do Rumunska pôjdu zrejme francúzski vojaci. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) nedávno v Českej televízii povedal, že si vie predstaviť českých vojakov na prípadnej misii na Slovensku.
Podľa portálu Euractiv by posilnenie jednotiek v Maďarsku alebo na Slovensku ukázalo, že NATO sa ešte viac spolieha na strednú Európu ako na strategicky dôležitý región.
