Chrípka z roku 1918 neskončila v rovnakom období. Takmer dva roky po smrteľnej pandémii chrípky, ktorá si vyžiadala takmer 50 miliónov životov na celom svete, vyzeralo, že situácia sa stabilizovala.
„Najlepšia správa o zdraví pre mesto za 53 rokov,“ chválil sa titulok v New York Times 4. januára 1920, keď New York prežil tri ničivé vlny vírusu chrípky.
Ako pripomína The Washington Post, v priebehu niekoľkých týždňov sa však optimistické titulky začali meniť. Do konca mesiaca New York zažil prudký nárast prípadov chrípky. Podobnú situáciu hlásili viaceré mestá.
V roku 1920 viacero miest zmierňovalo opatrenia a oslavovalo výhru nad pandémiou. Časť krajiny však zasiahla štvrtá vlna, ktorá priviedla niektoré nemocnice na pokraj kolapsu.
Prvá vlna pandémie bola mierna
Keď sa chrípka začínala, nezdala sa byť až taká hrozivá. Prvá vlna na jar 1918 bola relatívne mierna. Miera úmrtnosti nebola až o toľko vyššia než normálna hodnota. V USA bolo za prvých šesť mesiacov roku 1918 hlásených 75 000 úmrtí súvisiacich s chrípkou v porovnaní s 63 000 úmrtiami v rovnakom časovom období v roku 1915. Počas prvého štvrťroka 1918 neboli vyhlásené žiadne karantény.
V jeseni prepukol zmutovaný vírus. Druhá vlna zasiahla pacientov po celom svete. Pouličné autá boli dokonca prerobené na pohrebné vozy, pripomína The Washington Post.
Len počas druhej vlny chrípka zabila viac Američanov, ako zomrelo v prvej svetovej vojne, druhej svetovej vojne, kórejskej vojne a vojne vo Vietname dohromady.
Kým prvá vlna pripomínala typické chrípkové epidémie a najviac ohrození boli chorí a starší ľudia, tak v druhej vlne zomierali predovšetkým mladí ľudia.
„Primárne postihovala zdravých ľudí v produktívnom veku vo vekovej skupine 15- až 35-ročných a 99 % všetkých úmrtí bolo vo vekovej skupine do 65 rokov,“ uviedol Úrad verejného zdravotníctva SR v Pandemickom pláne opatrení pre prípad pandémie chrípky v SR, ktorý vypracoval v roku 2008.
Z akého dôvodu pandémia zasiahla mladých ľudí historici a vedci stále diskutujú. Pri prvých zaznamenaných prípadoch zúrila prvá svetová vojna a stiesnené podmienky v zákopoch znamenali, že vírus mohol rýchlo prejsť z vojaka na vojaka a podmienky v poľných nemocniciach často urýchlili šírenie.
Iní odborníci tvrdia, že ľudia vo veku 20 a 30 rokov mali menšiu pravdepodobnosť predchádzajúcej imunity proti podobným chrípkovým vírusom.
Zrušené obmedzenia priniesli viac infikovaných
V januári 1919 zasiahla tretia vlna chrípky Austráliu, kde zabila 12 000 osôb, a potom sa rýchlo rozšírila po Európe a Spojených štátoch. Celková americká úmrtnosť sa počas prvých šiestich mesiacov roku 1919 pohybovala v desiatkach tisíc.
V zime 1919 až 1920 boli Američania unavení z obmedzení každodenného života. Takmer všetky obmedzenia verejného zdravia – ako nosenie rúšok, sociálne dištancovanie, rušenie podujatí a zatváranie škôl a kostolov – sa zrušili. Unáhlený návrat na verejné zhromaždenia viedol k zvýšeniu počtu prípadov infekcie.
Štvrtá vlna nebola správami na titulnej strane tak, ako tomu bolo v minulosti. Informácie sa odsunuli do malých odsekov v novinách, ktoré hlásili tisíce nových prípadov týždenne alebo dokonca denne.
Ak však štvrtá vlna nedokázala vygenerovať titulky a strach ľudí, nebolo to pre nedostatok smrteľnosti. V New Yorku zomrelo v období od decembra 1919 do apríla 1920 viac ľudí ako v prvej a tretej vlne.
Podobnosť s covidom
Pohľad do minulosti môže priniesť nahliadnutie do budúcnosti. Vírus chrípky z roku 1918 nakoniec zosilnel.
Aktuálne je „súčasťou každej sezónnej chrípky, ktorú máme,“ povedala Ann Reidová, výkonná riaditeľka Národného centra pre vedecké vzdelávanie, ktorá pomohla sekvenovať genóm vírusu chrípky z roku 1918 v 90. rokoch. Jej výskum zistil, že niektoré genetické aspekty vírusu z roku 1918 boli naďalej prítomné v nových ohniskách, vrátane pandémie v rokoch 1957 a 1968. Ľudia s imunitou proti vírusu z roku 1918 preto pravdepodobne mali určitú ochranu.
„Nakoniec bude mať každý na svete určitú základnú úroveň imunity proti tomuto koronavírusu, takže aj keď zmutuje na nový kmeň, ľudia nebudú proti nemu úplne zraniteľní,“ povedala Reidová.
To najlepšie, v čo môžeme pri súčasnej pandémii podľa nej dúfať, je vývoj smerom k vírusu chrípky.
New York Times upozorňuje, že v súčasnosti by sme nemali chybu z minulosti v podobe ignorovania opatrení zopakovať, ale zdá sa, že ju svet práve opakuje.
Medzi ochorením COVID-19 a pandémiou z roku 1918 je veľa rozdielov – napríklad vírusy chrípky a koronavírusu sú geneticky odlišné. Zdá sa tiež, že tento koronavírus mutuje rýchlejšie. Výhodou súčasnosti sú hygienickejšie nemocničné podmienky, lepší prístup k čistej vode a vakcína, poznamenáva The Washington Post. Ale niektoré veci sú rovnaké, napríklad hranice ľudskej odolnosti.
„Radi by sme to skončili,“ povedal Maurice Schweitzer, behaviorálny vedec z Wharton School na Pensylvánskej univerzite. „Problém je v tom, že je to vírus. Neunavuje sa.“
