Prvého cicavca, ovečku Dolly, sa podarilo naklonovať vedcom z Roslinovho inštitútu v škótskom Edinburghu 23. februára 1997. Najznámejšia ovčia celebrita však asi na svoju výnimočnosť doplatila, keďže prežila zhruba o polovicu kratší život v porovnaní s obyčajnými ovcami.
Narodenie Dolly znamenalo veľký vedecký úspech, zároveň ale otvorilo množstvo otázok. Ovečka bola totiž prvým živočíchom naklonovaným z dospelej bunky cicavca a metóda, vďaka ktorej sa narodila, je teoreticky použiteľná aj v prípade človeka.
Dolly vznikla metódou nukleárneho transferu. To v praxi znamenalo, že z vajíčka jednej ovce odstránili jadro, ktoré vedci nahradili jadrom bunky z vemena iného jedinca rovnakého druhu. Jahňa, ktoré sa z upraveného vajíčka narodilo, tak bolo genetickou kópiou darkyne bunkového jadra.
Keďže však bola pravdepodobnosť úspechu veľmi nízka, nechali škótski vedci pod vedením Iana Wilmuta a Keitha Campbella splynúť 277 párov buniek, z ktorých sa uspokojivo vyvinula asi desatina, presne 29 embryí.
Utajovaný úspech
Embryá vedci implantovali do maternice 13 náhradných ovčích matiek, aby sa nakoniec narodilo len jedno jediné mláďa – Dolly. Na svet prišlo už v júli 1996, ale jeho existenciu verejnosti prezradili až o sedem mesiacov neskôr.
Utajenie bolo také prísne, že ani ošetrovatelia nevedeli, čím presne je jahňa, o ktoré sa starali, výnimočné. Svoj úspech vedci oznámili až vtedy, keď mali hotové všetky testy a bolo stopercentne isté, že Dolly je naozaj klon, teda kópia pôvodnej ovce.
Správa sa vo vedeckej komunite stala skutočnou senzáciou. Nabúrala totiž jednu z ústredných dogiem vývojovej biológie, ktoré tvrdilo, že špecializovaná dospelá bunka sa už nemôže vrátiť späť do univerzálneho štádia, a premeniť sa na bunku iného orgánu.
Pri Dolly k tomu ale evidentne došlo, lebo jadro bunky pochádzalo z mliečnej žľazy, napriek tomu sa z neho vyvinula kompletná ovca so všetkými orgánmi.
Nečakané problémy
Spočiatku sa Dolly nijako neodlišovala od svojich rovesníčok, a dokonca bola neskôr schopná priviesť na svet potomkov. Avšak už vo veku jedného roka vedci odhalili, že stav jej chromozómov nezodpovedá veku. Po zverejnení tejto informácie sa objavili špekulácie, že príroda „pripočítala“ Dolly vek ovce, z ktorej DNA vzišla.
Vedci z Roslinovho inštitútu to však spochybňujú s tým, že pri dôkladnej lekárskej prehliadke neobjavili u Dolly žiadne abnormality súvisiace s predčasným starnutím.
Tak či onak, na jeseň 2001 sa u Dolly prejavila artritída, u zvierat jej veku neobvyklá. A aby toho nebolo málo, niekedy v tom čase začala v stáde, ktorého bola súčasťou, vystrájať neliečiteľná pľúcna infekcia.
Ráno 10. februára 2003 začala kašľať aj samotná Dolly, ktorú o štyri dni neskôr podrobili vyšetreniu na počítačovom tomografe. Ten v hrudi ovce odhalil nádor, ktorý by zvieraťu pravdepodobne priniesol veľké utrpenie. Preto Dolly radšej utratili.
Nesmrteľná Dolly
Hoci sa oproti väčšine rovesníčok dožila len polovičného veku, v istom zmysle sa stala nesmrteľnou. Ukázala totiž, že dospelé bunky zvieracích i ľudských organizmov sú oveľa flexibilnejšie, ako si vedci mysleli.
Dala tak nový impulz terapeutickému klonovaniu, od ktorého si mnohí sľubujú víťazstvo nad množstvom doteraz neliečiteľných chorôb. Aj preto je Dollyino vypchaté telo jedným z najvyhľadávanejších exponátov prírodopisných zbierok expozície škótskeho Národného múzea.
Neskôr vedci naklonovali aj kravy, ošípané či psov. U primátov sa to podarilo až v roku 2018, keď čínski vedci naklonovali dvoch makakov (Čung Čung a Chua Chua). Podľa amerického magazínu Scientific American z roku 2016 však hlavným odkazom Dolly nie je vlastné klonovanie zvierat, ale pokrok vo výskume kmeňových buniek.
