Akcia B bola vyvrcholením predchádzajúcich pokusov ako vyčistiť mestá od takzvaných nežiadúcich elementov. Akcia, ktorá mala vyriešiť nedostatok bytov v Bratislave, ale najmä zbaviť mestá v Československu od “nepohodlných” ľudí.
Scenár vypracoval 1. februára 1952 predseda Zboru povereníkov Július Ďuriš a na jej vykonanie zriadili špeciálnu komisiu.
Uvoľnené byty po tzv. nepriateľoch štátu mali slúžiť pre robotníkov a úderníkov. V praxi to znamenalo, že byty dostali stranícke kádre a dôstojníci ŠtB. Ich obete prežívali a niektoré aj dožili svoj život v mimoriadne ťažkých podmienkach.
Akcia sa dotkla 1 400 ľudí
Komunistická akcia B sa počas jej trvania v rokoch 1952 až 1953 na Slovensku dotkla približne 1 400 ľudí, ktorým úplne zmenila životy a Nežnej revolúcie sa dočkala z nich iba hŕstka.
„Obeťou vysťahovania sa mohol stať ktokoľvek, najčastejšie to boli úradníci. Početnú skupinu tvorili aj manželky mužov, ktorých odsúdili za velezradu, ale boli to aj ľudia, ktorí sa nedávno vrátili z koncentračných táborov,“ uviedla pre Rádio Slovensko filozofka, diplomatka spisovateľka a prekladateľka Marianna Oravcová.
Tí, ktorých režim označil za nepohodlných, skončili na korbe nákladného auta s niekoľkými vecami, ktoré si stihli zobrať. Vysťahovali ich do polorozpadnutých a plesnivých domov, často na opačnom konci krajiny.
„Osobitne tragický bol osud mladých žien, matiek. Veľa z nich bývanie v takých podmienkach nezvládlo,“ dodala Oravcová.
Dediny bez elektriny a vody
Komunistická akcia B sa dotkla aj rodiny 94-ročného politického väzňa Jaroslava Žiláka. „Mal som 22 rokov, bol som súdený. Môj otec bol živnostník, ktorý dostal päť rokov, ja tri roky. Matka preto, že nás neudala, dostala osem mesiacov. Našťastie nenastúpila, pretože mala 8-ročnú dcéru. V rámci B akcie, tých, ktorí zostali z rodinných príslušníkov, odvážali od Bratislavy aj Trnavy,“ dodal s tým, že jeho matku odviezli do Kľačna. „V tej dedine nebola ani elektrina, ani voda. A takto vyvážali ľudí,“ dodal.
Vo vtedajšom Československu bolo prenasledovanie ľudí rovnako bežné ako v iných krajinách sovietskeho vplyvu.
Akcia postihla nielen Prahu, Brno či Bratislavu, ale aj krajské a okresné mestá ako Žilina, Košice či Martin. „Prvý ambiciózny plán bol, že bude vysťahovaných aspoň 200 rodín a má sa dosiahnuť strop 2 500. Toto ŠtB nedokázala plniť, ani vtedy, keď sa plán vysťahovaných znižoval,“ uviedla Oravcová.
V roku 1956 sa skonštatovalo, že akcia bola protiprávna a nezákonná. Z 214 žiadostí o prehodnotenie vysídlenia kladne vybavili iba sedem.
