Ľudia, ktorí prekonali ochorenie covid-19, mali o rok neskôr výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že im odborníci diagnostikujú psychické poruchy, ktorými predtým netrpeli. Vyplýva to z novej štúdie, o ktorej informoval denník The New York Times (NYT) v piatok (18. 2.).
U osôb, ktoré prekonali covid-19, bola mesiace po nákaze pravdepodobnosť diagnostiky depresie o 39 % vyššia ako u ľudí, ktorí ochorenie nemali. Pri úzkosti vzrástla pravdepodobnosť diagnózy o 35 % a pri adaptačných poruchách o 38 %. Ľudia, ktorí sa infikovali koronavírusom, mali tiež vyššie riziko porúch spánku – o 41 %.
Väčšie riziko duševných porúch?
„Zdá sa, že po prekonaní covidu-19 dochádza v ďalších mesiacoch k výraznému nárastu počtu psychiatrických diagnóz,“ uviedol profesor psychiatrie na Oxfordskej univerzite Paul Harrison, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
Dodal, že výsledky sa zhodujú so závermi iných výskumov, vrátane štúdie z roku 2021, na ktorej sa už autorsky podieľal. Štúdia podľa neho „posilňuje tvrdenie, že na covide je niečo, čo spôsobuje, že ľudia čelia väčšiemu riziku bežných duševných porúch“.
Údaje nenaznačujú, že by sa u väčšiny pacientov s covidom objavili príznaky duševného ochorenia. Lekári diagnostikovali depresie, úzkosť alebo poruchy prispôsobenia a stresu iba u 4,4 až 5,6 % osôb v štúdii. „Našťastie nejde o epidémiu úzkosti a depresie,“ povedal Harrison. „Ale banalita to nie je,“ dodal.
Bohatá vzorka, málo zaočkovaných
Vedci v štúdii analyzovali záznamy takmer 154 000 pacientov s ochorením COVID-19, ktorí sú registrovaní v zdravotníckom systéme pre veteránov. Ich údaje porovnali s ľuďmi, ktorí sa vírusom neinfikovali. Výskumníci zaradili do štúdie len tých pacientov, ktorí nemali žiadnu psychiatrickú diagnózu ani sa na ňu neliečili aspoň dva roky predtým, než sa infikovali koronavírusom.
Len veľmi málo účastníkov štúdie bolo zaočkovaných proti covidu-19. Lekár Al-Aly, ktorý viedol štúdiu, špecifikoval, že jeho tím plánuje analyzovať, či následné očkovanie zmenilo duševné príznaky ľudí, ale aj ďalšie zdravotné problémy po nákaze, ktoré skupina študovala.
Autori štúdie tiež zistili, že u ľudí, ktorí mali covid, sa o 80 % častejšie objavili kognitívne problémy – mozgová hmla, zmätenosť a zábudlivosť. Riziko porúch spôsobených užívaním opioidov, pravdepodobne z liekov predpísaných na bolesť, u nich vzrástlo o 34 %. Mali tiež o 20 % vyššiu pravdepodobnosť porúch spôsobených užívaním iných ako opioidných látok vrátane alkoholu.
Niekoľko možných príčin
Z výskumu vyplynulo, že lekári častejšie diagnostikovali psychické problémy u pacientov hospitalizovaných s covidom-19 ako u pacientov s menej závažným priebehom ochorenia. Ale aj ľudia s miernou infekciou boli duševnými problémami ohrození viac ako tí, ktorí covid neprekonali.
Podľa vedcov existuje niekoľko možných príčin nárastu diagnostikovaných duševných problémov. Lekárka Maura Boldriniová si myslí, že príznaky s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvňujú biologické faktory aj psychický stres spojený s chorobou. „V psychiatrii ide takmer vždy o vzájomné pôsobenie,“ povedala.
