Akceptovanie všetkých požiadaviek Ruska, ktoré predložilo Severoatlantickej aliancii (NATO), by znamenalo návrat k časom, keď si Európu veľmoci delili na sféry svojho vplyvu, povedala v utorok (1. 2.) prezidentka Zuzana Čaputová. Hlava štátu sa tiež postavila za zvýšenú ochranu východnej hranice NATO.
„To, že aktuálne nie sme v hľadáčiku ruských vojsk, neznamená, že sa nás konflikt nedotýka,“ konštatovala. Prezidentka sa vyjadrila, že posilnenie tzv. východného krídla NATO a jeho hranice je „v našom vlastnom záujme.“ Pripomenula, že Slovensko nemôže „vystupovať ako slabý článok na východnej hranici Aliancie“.
Požiadavky Ruska podľa nej „idú ďaleko za hranice Ukrajiny“. Prezidentka uviedla, že Putin žiada, aby sa nielen Ukrajina, ale aj Fínsko či Švédsko vzdali práva na potenciálny vstup do NATO. „Každá krajina má právo vybrať si, kam bude patriť, aj Ukrajina,“ vyhlásila.
Rusko podľa nej „od bývalých socialistických krajín, ktoré už do Aliancie vstúpili, vrátane Slovenska, požaduje, aby sa vzdali práva prijať pomoc od spojencov, či vo forme techniky alebo vojakov, bez súhlasu Ruska.“
Niektoré z požiadaviek však prezidentka považuje za legitímne, ako príklad spomenula zákaz určitých druhov zbraní v Európe. Preto má podľa nej zmysel viesť s Ruskom ďalšie rokovania.
Vyzvala na zachovanie pokoja
Čaputová vyzvala ľudí, aby nestrácali súdnosť, zachovali pokoj a rozlišovali fakty od propagandy. „Naozaj sme schopní uveriť tomu, že Ukrajina a NATO sú agresorom? Nie Ukrajina napadla v roku 2014 Rusko, ale naopak,“ pripomenula. Ľudí tiež vystríhala pred propagandou.
Dodala, že Rusko má pri hraniciach s Ukrajinou viac ako 100 000 vojakov, zatiaľ čo v pobaltských štátoch pri hraniciach Ruskej federácie je 5 000 vojakov NATO.
Interpretačnú doložku k obrannej dohode DCA medzi Slovenskom a Spojenými štátmi, ktorú vypracovali Američania, prezidentka videla a považuje ju za „obsahovo v súlade so slovenskou“. To podľa nej znamená, že obe zmluvné strany si text dohody vykladajú rovnako.
