Jednou z veľkých záhad, ktoré priniesla pandémia koronavírusu – a ktorou sa stále zaoberajú odborníci na infekčné choroby – je dôvod, prečo sa niektorí ľudia koronavírusom nakazia a iní nie, aj keď sú vírusu vystavení v rovnakej miere.
Prípady, kedy sa celá rodina nakazila koronavírusom, ale jeden jej člen zostal zdravý napriek tomu, že žil v rovnakom priestore ako infikovaní, nie sú výnimočné.
Danny Altmann, profesor imunológie na Imperial College London, tvrdí, že pravdepodobnosť nakazenia sa v domácnosti, kde je jeden člen pozitívny, „nie je taká vysoká, ako by ste si predstavovali“.
Čoraz viac výskumov sa venuje tomu, prečo sa zdá, že niektorí ľudia sa covidom nikdy neinfikujú, píše portál cnbc.com.
Imunitu čiastočne poskytne aj prekonanie nádchy
Imperial College London zverejnil výskum, ktorý naznačuje, že ľudia s vyššími hladinami T-buniek (typ buniek v imunitnom systéme), ktoré si telo vytvára pri prekonaní bežnej nádchy, mali menšiu pravdepodobnosť, že sa nakazia koronavírusom.
Doktorka Rhia Kundu, autorka štúdie, povedala, že „vystavenie sa koronavírusu nemusí vždy viesť k infekcii a my sme chceli pochopiť prečo.“
„Zistili sme, že vysoké hladiny už existujúcich T-buniek, ktoré si telo vytvorí pri infikovaní inými ľudskými koronavírusmi, ako je bežné prechladnutie, môžu chrániť pred covidom,“ vysvetlila.
Kundu však tiež varovala, že „aj keď ide o dôležitý objav, je to len jedna forma ochrany a chcela by som zdôrazniť, že nikto by sa nemal spoliehať iba na toto,“ vyhlásila s tým, že najlepším spôsobom ochrany je očkovanie.
Úlohu zohráva aj očkovanie
Očkovanie proti koronavírusu je v súčasnosti rozšírené vo väčšine západných krajín. V mnohých krajinách sa už očkujú aj mladšie deti, pretože tamojšie vlády sa snažia ochrániť čo najviac ľudí.
Ukázalo sa, že hoci vakcíny proti covidu znižujú počet závažných infekcií, hospitalizácií a úmrtí, nie sú 100% účinné pri prevencii infekcie a imunita, ktorú poskytujú, časom slabne.
Andrew Freedman z Cardiffskej univerzity povedal, že to, prečo niektorí ľudia dostanú covid a iní nie, „je dobre známy fenomén a pravdepodobne súvisí s imunitou vyvolanou očkovaním, predchádzajúcimi infekciami alebo kombináciou týchto faktorov“.
Podľa odborníkov by ďalšie štúdie na jednotlivcoch, ktorí sa nikdy nenakazili koronavírusom, mohli priniesť nové informácie užitočné pri vyvíjaní univerzálnych vakcín odolných proti všetkým covidovým variantom.
Genetika ovplyvňuje či priebeh choroby bude symptomatický
Pandémia však so sebou priniesla aj mnohé iné otázky, napríklad: Ako je možné, že dvaja ľudia môžu na koronavírus reagovať tak odlišne? Niektorí infikovaní majú ťažký priebeh ochorenia, iní sú zas úplne asymptomatický.
Odpoveď sa možno skrýva v génoch. „Je to skutočne dôležitá otázka,“ povedal Altmann z Imperial College pre CNBC.
Uviedol, že on a jeho kolegovia zistili, že rozdiely medzi ľudskými imunitnými systémami „majú vplyv na to, či máte symptomatické alebo nesymptomatické ochorenie.“
Výskum zamerali na rôzne gény HLA (ľudské leukocytové antigény) a sledovali, ako môžu ovplyvniť reakciu človeka na koronavírus.
„Kľúčové gény, ktoré riadia imunitnú odpoveď, sa nazývajú gény HLA. Sú dôležité pre to, ako bude organizmus konkrétneho človeka reagovať na koronavírus. Napríklad ľudia s génom HLA-DRB1*1302 majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť symptomatickej infekcie,“ dodal Altmann.
Sú testy spoľahlivé?
Profesor poukázal aj na prvé zverejnené výsledky britského pokusu o imunizáciu ľudí, pri ktorom 36 zdravých ľudí zámerne vystavili koronavírusu, ale iba polovica z nich sa vírusom aj nakazila.
„Ako je možné, že ľuďom podali rovnakú dávku vírusu priamo so nosa a 50 % sa nakazí a zvyšných 50 % nie?“ pýtal sa Altmann.
Všetkým dobrovoľníkom podali nízku dávku vírusu priamo do nosa. Účastníkov potom nasledujúce dva týždne pozorne sledovali v kontrolovanom prostredí.
Z 18 dobrovoľníkov, ktorí sa nakazili, sa u 16 vyvinuli mierne až stredne závažné symptómy podobné prechladnutiu, vrátane upchatého nosa, nádchy, kýchania a bolesti hrdla.
U účastníkov bol priemerný čas od prvého kontaktu s vírusom po jeho detekciu testami a skoré symptómy (t. j. inkubačná doba) 42 hodín, čo je výrazne kratšie, ako odborníci odhadovali. Mysleli si, že priemerná inkubačná doba covidu je na úrovni 5 až 6 dní.
Hrdlo alebo nos? Odkiaľ sa vírus šíri rýchlejšie?
Zaujímavé bolo aj to, kde a kedy testy vírus odhalili. Testy zachytili vírus podstatne skôr v hrdle ako v nose, ale maximálne hladiny vírusu boli výrazne vyššie v nose ako v hrdle, čo naznačuje potenciálne väčšie riziko šírenia vírusu z nosa, nie z úst.
Odborníci poznamenali, že hoci existuje možnosť „že testy neodhalia vírus v ranom štádiu infekcie, najmä ak sa testuje iba nos“, tak zistenia podporujú ich ďalšie používanie.
„Aj keď v prvý deň alebo dva po infikovaní môžu byť testy menej citlivé, ak ich použijete správne a opakovane, tak budú mať veľký vplyv na spomalenie šírenia vírusu,“ uviedol Christopher Chiu, profesor z Inštitútu infekcie na Imperial College v Londýne.
