Obyvatelia dvoch východoukrajinských miest a ich blízkeho okolia – Donecka a Luhanska – už viac ako sedem rokov žijú v štátoch, ktoré z medzinárodného hľadiska neexistujú. Ich sformovanie bolo výsledkom krízy na ukrajinskej hranici v roku 2014, v ktorej sa ukrajinskej armáde nepodarilo ubrániť územia v okolí uvedených miest pred proruskými separatistami.
Tí v apríli 2014 vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny a založili Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku. Ich čelní predstavitelia podpísali dohodu o vzniku konfederácie s názvom Novorusko. Kyjev, všetky štáty Európskej únie (EÚ), Severoatlantickej aliancie (NATO) i OSN ich však neuznali, uznáva ich len Južné Osetsko, ktoré považuje za suverénne len Rusko.
Ich vzniku predchádzala séria dramatických udalostí na ukrajinskom polostrove Krym, nad ktorým v marci 2014 prevzali kontrolu ruské vojská a následne územie anektovali sporným referendom o jeho pripojení k Ruskej federácii, priblížil server mapujúci vojnové konflikty po celom svete Global Conflict Tracker.
Politická elita v Moskve tvrdí, že separatistickým útvarom nepomáha a fungujú nezávisle. Podľa viacerých svetových agentúr i vedenia Ukrajiny však existujú dôkazy o tom, že Rusko separatistov podporuje ekonomicky, politicky i vojensky.
Rusko získalo nových občanov
Vznik neuznávaných republík ich predstavitelia potvrdili májovým referendom, v ktorom mali domáci obyvatelia rozhodnúť o definitívnom odtrhnutí sa od Ukrajiny. Medzinárodné spoločenstvo však jeho výsledky neuznalo.
Rusko však ich obyvateľstvu, ktoré je prevažne ruskojazyčné, od apríla 2019, na základe nariadenia prezidenta Vladimira Putina, začalo ponúkať ruské občianstvo. Do mája minulého roku takto ruský pas dostalo už viac ako pol milióna ľudí žijúcich v oblastiach ovládaných separatistami.
Putinovým nariadením sa zjednodušil a urýchlil proces udeľovania ruského občianstva obyvateľom Luhanska i Donecka.
Ani prímerie neznamená úplný pokoj zbraniam
Otvorený ozbrojený konflikt však pokračoval aj po tom, ako separatistické sily oznámili založenie nových štátov. Situácia sa stala neúnosnou v júli 2014, keď neďaleko obce Hrabove v Doneckej oblasti spadlo zostrelené civilné lietadlo spoločnosti Malysian Airlines s 298 ľuďmi na palube.
Holandskí vyšetrovatelia leteckej nehody dospeli k záveru, že lietadlo zostrelila raketa zem-vzduch dovezená z Ruska. Vystrelili ju z územia ovládanom ruskými separatistami. Ukrajinské tajné služby vtedy tvrdili, že zachytili nahrávku, v ktorej sa separatisti rozprávali o tom, ako zostrelili lietadlo. Moskva aj separatistické útvary však popierali, že by raketa vyletela z územia samozvaných republík.
Aj tento incident viedol Francúzsko, Nemecko, Rusko a Ukrajinu k uzavretiu tzv. Minských mierových dohôd vo februári 2015. V nich sa obe strany zaviazali k úplnému a okamžitému prímeriu a k stiahnutiu všetkých ťažkých zbraní a vytvoreniu bezpečnostnej zóny v tvare pásu medzi neuznávanými republikami a ostatným územím Ukrajiny.
Napriek prímeriu na frontovej línii nenastal úplný pokoj zbraniam a až do súčasnosti v zamrznutom konflikte padli viacerí vojaci Ukrajiny i separatistických útvarov. Server odhaduje, že počas celého trvania si konflikt vyžiadal už okolo 13 000 obetí a svoje domovy museli opustiť viac ako milión obyvateľov.
O stálom napätí nielen na frontovej línii, ale aj v samotných samozvaných republikách, svedčí atentát z augusta 2018 na lídra DĽR a predsedu jej vlády Alexandra Zacharčenka, ktorý neprežil výbuch v reštaurácii Separ v Donecku. Za útokom podľa DĽR stáli ukrajinskí diverzanti, Putin udalosť považuje za „ohavnú vraždu“, ako povedal bezprostredne po incidente.
Zelenskyj: Donbas nikdy nebude ruský
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane tvrdí, že územia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky nikdy nebudú ruské. „Domnievam sa, že ak žijete na území Donbasu, dočasne okupovanom, a myslíte si, že „naša vec je správna, sme Rusi“, tak je veľká chyba zostávať žiť na Donbase. Ten nikdy nebude ruským územím. Bez ohľadu na to, ako dlho bude obsadený. Je to ako múr, ktorý býval v Nemecku,“ povedal.
Generálporučík vo výslužbe Pavel Macko pripomína, že územie Donbasu, podobne ako Krym, je stále legitímnou súčasťou Ukrajiny. V roku 1994 hlavy Ukrajiny, Ruska, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva podpísali v Budapešti memorandum, kde garantovali územnú celistvosť Ukrajiny, ak sa Ukrajina vzdá jadrových zbraní. „Náš východný sused tak učinil,“ dodal Macko.
„Ukrajinský prezident, Zelenskyj, bez ohľadu na to, ako sa nám z vonku zdá tá situácia, nemôže nič iné hovoriť. Jednoducho to je ukrajinské územie a on musí byť presvedčený o tom, že raz ho bude Ukrajina opäť kontrolovať,“ povedal generálporučík pre spravodajský web RTVS.
Podarí sa Ukrajine vrátiť Donbas pod kontrolu?
Či sa Zelenskému v dohľadnom čase podarí získať oblasti ovládané separatistami pod kontrolu Kyjeva nie je isté, Macko to však nepredpokladá. Odkazuje na Minské mierové dohody. Ukrajina však podľa neho môže v budúcnosti poskytnúť republikám istú formu autonómie, no pripomína, že stále ide o ukrajinské územie.
„Do budúcna nemôžeme vylúčiť, že dôjde k mierovému urovnaniu tohto konfliktu, že sa to napätie nebude po generácie stupňovať, ale že raz príde čas, keď sa nájde riešenie, ktoré bude vzájomne výhodné aj pre Ruskú federáciu, aj pre Ukrajinu, a ktoré dá garancie Ukrajincom, že je to ich zvrchované územie a zároveň umožní Rusku s tým žiť,“ priblížil generál.
Rusko má podľa Macka pred sebou veľké strategické i geopolitické výzvy. „Vývoj je neúprosný, Čína je rastúca globálna veľmoc a Rusko nie je v pozícii, v ktorej by mohlo diktovať svetu, ako to bolo za čias Sovietskeho zväzu,“ upozornil s tým, že je v ruskom záujme nájsť cestu k Európe, nie proti niekomu, ale „pre vzájomné vyriešenie našich vzťahov.“
Násilné riešenie nikdy nemá dlhé trvanie, hovorí generál
Podľa generála však môže nastať situácia, že sa Ukrajina rozhodne zobrať kontrolu nad Donbasom vojenskou cestou. Konštatuje však, že „podobne, ako pre Rusov je zložité násilne obsadiť ďalšiu časť Ukrajiny, tak je zložité pre Ukrajinu vybojovať Donbas späť.“
„Ukrajina si tým môže vyrobiť problém, že bude mať vo vnútri štátu časť, ktorá bude nespokojná a ktorá bude a priori oponovať štátnej moci. Násilné riešenie nikdy nemá dlhé trvanie, je treba nájsť nejaké vzájomne negociované a akceptovateľné riešenie tohto problému,“ uzavrel Macko.
