Ani pandémia nezlepšila nízky podiel slovenských potravín na pultoch. Vlani bol na úrovni 40,17 %, kým v roku 2019 bol na úrovni 40,74 %. Vyplýva to z ostatného prieskumu podielu slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov, ktorý Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) uskutočnila v reťazcoch pôsobiacich na území SR a zosumarizovala koncom minulého roka.
„Rozumieme, že ak sa v obchode objaví napríklad poľské maslo v akcii za 1,29 eura a vedľa neho slovenské za 3,20 eura, tak málokto vidí dôvod priplatiť si. A to je presne jav, ktorý musia naši politici konečne začať riešiť. Rôzne skryté dotácie či dotovanie exportu v západných krajinách krivia trh a spôsobujú práve takéto anomálie na našich pultoch,“ povedal predseda SPPK Emil Macho.
„Ak by sme zrušili dotácie a rozbehli sa všetci na európskom trhu z jednej štartovacej čiary, verím, že vtedy my budeme tí, ktorí budú potraviny vyvážať, pretože ich dokážeme vyrobiť kvalitnejšie,“ priblížil Macho.
Dodal, že podiel slovenských potravín v obchodoch už nikdy nebude sto percent ako v minulosti, ale ani 90 či 80 percent.
Pomôcť by mohol marketingový fond
Pomôcť zvrátiť aktuálne čísla podľa neho môžu aj spotrebitelia, ktorí v obchodoch budú vyhľadávať práve doma vyrobené potraviny, ktoré ‚nezdobí‘ žiadna kauza a bezpečnostná hrozba. Zvýšiť záujem o slovenské potraviny by mohol aj marketingový fond, o ktorom sa hovorí už niekoľko rokov.
Slovenskí poľnohospodári a potravinári podľa Macha žiadajú väčší záujem štátu o výrobu kvalitných základných potravín na území SR a úprimnú snahu štátu a obchodných reťazcov podiel domácich výrobkov postupne zvýšiť.
„Medzitým viacerí chovatelia dojníc, hydiny a ďalších hospodárskych zvierat ohlasujú znižovanie stavov zvierat, dokonca aj rušenie chovov. Obchodníci tlačia na výkupné ceny našich potravín a nechcú sa podeliť o vysokú maržu našich výrobkov. O stúpajúcich nákladoch na výrobu ani nehovorím. Dochádzajú nám sily, energia a čas. Ak razantne nezasiahne štát, niektoré slovenské potraviny čoskoro v obchodoch ani nenájdeme,“ doplnil predseda Únie potravinárov Slovenska Daniel Molnár.
Vajcia, mlieko či minerálky
Podľa prieskumu SPPK sa v obchodných reťazcoch vlani celkovo nachádzalo najviac slovenských vajec, 73 %. Nasledovalo slovenské mlieko so 65-percentným podielom, minerálne vody (62 %), med (57 %) a víno so zemiakmi (po 54 %). Najmenej bolo domácich jedlých olejov, len 16 %.
Ak sa porovnajú aktuálne výsledky s hodnotami z roka 2019, tak najviac, o 10 %, sa podľa komory zvýšil podiel slovenských sladkovodných rýb. O 8 % sa zvýšil podiel slovenských zemiakov a o 7 % podiel domácej čerstvej zeleniny a baleného mäsa.
Naopak, za dva roky najviac podľa prieskumu SPPK klesli hodnoty slovenských hydinových balených výrobkov a jedlých tukov, zhodne o 6 %, či slovenských mlynských výrobkov, o 5 %.
Najviac slovenských potravín sa predáva v Prešovskom kraji
Podľa prieskumu už tradične možno nájsť najväčší podiel slovenských potravín v reťazci COOP Jednota. „V roku 2021 sme v tomto reťazci mohli nájsť 61 % domácich potravín. Od posledného prieskumu v roku 2019 sa polepšil obchodný reťazec Lidl, ktorý dlhodobo ponúka najmenej slovenských potravín. V roku 2021 sme na pultoch jeho obchodov mohli nájsť 24 % doma vyrobených potravín,“ uviedla SPPK.
„Ak porovnávame podiel slovenských výrobkov podľa krajov, tak najviac doma vyrobených potravín sme zaznamenali v Prešovskom kraji a najmenej v Banskobystrickom kraji,“ spresnila agrokomora.
Zber údajov sa konal v 45 predajniach šiestich obchodných reťazcov (Billa, COOP Jednota, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) v termíne od 4. do 10. októbra 2021. Podľa zaužívanej metodiky sa v rámci prieskumu SPPK zameriava len na základné potraviny, ktoré konzumujú obyvatelia na dennej báze a v SR je možnosť ich aj produkovať. Prieskum sa uskutočnil po ročnej pauze zapríčinenej pandémiou.
