Americký spisovateľ a novinár Alex Haley, celým menom Alexander Murray Palmer Haley, spoluautor autobiografie aktivistu za práva černochov Malcolma X, zomrel pred 30 rokmi – 10. februára 1992 v meste Seattle. Narodil sa v Ithace v americkom štáte New York 11. augusta 1921.
V detstve žil so svojimi starými rodičmi v Tennessee, pretože jeho otec, ktorý bojoval počas prvej svetovej vojny, musel dokončiť štúdium. „Haley bol hrdý na svojho otca, ktorý podľa jeho slov prekonal obrovské prekážky rasizmu, aby dosiahol veľký úspech a zabezpečil lepšie príležitosti pre svoje deti,“ uvádza portál biography.com.
Ako 15-ročný vyštudoval strednú školu, vysokú školu však nedokončil. Na Elizabeth City State Teachers College v Severnej Karolíne mal ťažké životné obdobie. Práve preto narukoval v roku 1939 do armádneho námorníctva.
Bol úspešným námorníkom
Na začiatku pôsobenia medzi námorníkmi však pracoval len v jedálni. Čas si krátil tým, že písal milostné listy pre partnerky svojich kolegov, ktorí boli menej výreční a literárne zdatní, uvádza portál.
Okrem toho posielal krátke poviedky do viacerých vydavateľstiev v USA a hoci väčšinou dostával odmietavé listy, niektoré z nich predsa len zverejnili. Mladého spisovateľa to podporilo v ďalšom úsilí.
Do roku 1949 dosiahol v námorníctve hodnosť poddôstojníka prvej triedy. Čoskoro ho povýšili na hlavného novinára pobrežnej stráže, pričom tento post zastával až do svojho odchodu do dôchodku po 20 rokoch služby v roku 1959.
Haley napokon získal viacero vojenských vyznamenaní vrátane medaily za americkú obrannú službu, medaily za víťazstvo v druhej svetovej vojne a čestný titul z Akadémie pobrežnej stráže. Jeho meno nesie aj jedna z lodí americkej pobrežnej stráže, USCGC Alex Haley.
Malcolm X sa svojej biografie nedožil
Keď opustil námorníctvo, rozhodol sa vydať sa na dráhu spisovateľa na voľnej nohe. Začiatky však boli ťažké a zisky, ktoré z publikovania mal, mu sotva stačili na základné prežitie.
Preraziť sa mu podarilo v roku 1962, keď slávny časopis Playboy uverejnil jeho rozhovor s trubkárom Milesom Davisom. Pre Playboy napokon vytvoril sériu podobných rozhovorov, v jednom z nich sa rozprával s významným bojovníkom za práva černochov Malcolmom X.
V roku 1963 ho Haley požiadal, či by mohol napísať knihu o jeho živote. Tá vyšla v roku 1965 a stala sa medzinárodným bestsellerom. Malcolm X sa jej vydania však nedožil, vo februári 1965 ho zavraždili. Kniha znamenala zlom v živote Alexa Haleyho, z ktorého sa vďaka nej stal slávny spisovateľ.
Chcel sa vžiť do kože svojich predkov
Jeho druhé svetoznáme dielo – Korene – je výsledkom dlhodobého skúmania pôvodu vlastných predkov. Viac ako desať rokov Haley skúmal v archívoch záznamy o otrokoch z Afriky, ktorých násilne vyviezli do Ameriky.
Aby bola kniha čo najautentickejšia, vydal sa do Gambie, malého afrického štátu na západe kontinentu, odkiaľ mali pochádzať jeho predkovia.
Hlavný hrdina knihy a jeho údajný predok Kunta Kinte, rovnako ako mnohí ďalší Afričania, zažil zajatie a zavlečenie na iný kontinent. Napriek dôkladnému výskumu si však Haley často zúfal, že sa mu nikdy nepodarí zachytiť skutočného ducha svojich predkov, priblížil server biography.com.
„Pýtal som sa sám seba, akým právom sedím vo výškovom byte s kobercami a píšem o tom, aké to bolo v podpalubí otrokárskej lode?“ povedal. Aby to zistil, rezervoval si cestu na lodi z Libérie do Ameriky a noci trávil ležiac na doske v jej podpalubí len v spodnej bielizni. Na námet knihy Korene vznikla úspešná televízna miniséria.
Nevyhla sa mu plagiátorská kauza
V roku 1978 podal spisovateľ a antropológ Harold Courlander na Haleyho žalobu, v ktorej tvrdil, že Haley „ukradol“ 81 pasáží z jeho knihy Afričan. Spisovatelia sa napokon dohodli mimosúdne, Haley mal podľa serveru zaplatiť spisovateľovi i jeho vydavateľovi vyššiu sumu peňazí a priznať, že skutočne použil časť jeho diela.
Nezrovnalosti sa týkali i jeho predka a hlavného hrdinu knihy Korene: Sága americkej rodiny, za ktorú v roku 1977 získal špeciálnu Pulitzerovu cenu. Genealógovia tvrdili, že Haleyho príbeh o jeho údajnom predkovi Kinte je nepravdivý, pričom poukazovali na mnohé chronologické a historické nezrovnalosti. Haley neskôr priznal, že kniha bola skutočne spojením fikcie a skutočnosti.
