Pred 60 rokmi, 3. februára 1962, začala do rafinérie Slovnaft vo vtedajšom Československu zo Sovietskeho zväzu cez ropovod Družba (v preklade priateľstvo) prúdiť ropa zo Sovietskeho zväzu. Do prevádzky ho slávnostne uviedli 22. februára rovnakého roku.
Na slávnostnom otvorení ropovodu nechýbala dobová politická smotánka. V Bratislave boli prítomní náčelník Hlavnej správy plynárenského priemyslu pri Rade ministrov ZSSR Alexej Kirillovič Kortunov, prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a prezident Antonín Novotný a vtedajší tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček.
Medzivládnu dohodu o postavení plynovodu podpísali predstavitelia Československa a Sovietskeho zväzu 18. decembra 1959 v Moskve, posledné zvary na tomto technickom diele urobili 13. októbra 1961. V čase svojho vzniku bol 5 500 kilometrov dlhý ropovod najdlhší na svete., uvádza portál vtedy.sk.
Rekordný bol nielen svojou dĺžkou, ale aj rýchlosťou výstavby. Tá netrvala ani rok, začali s ňou 10. decembra 1960 v Samare na juhovýchode vtedajšieho sovietskeho Ruska. V meste sa zbiehajú ropovody zo Sibíri, Uralu a Kazachstanu. Prvá vetva Družby vedie na západ z Ruska cez Bielorusko, kde sa rozdvojuje na severnú a južnú časť.
Severná časť vedie cez Poľsko do východnej časti Nemecka a pobaltských republík, južná zásobuje Ukrajinu a mieri cez jej západnú časť na Slovensko, ale tiež do Maďarska a Česka. Ropovodom prúdi ropa aj na ukrajinské pobrežie Čierneho mora.
Po rozpade ZSSR zaniklo aj ministerstvo, ktoré ropovod nechalo vybudovať a do svojho konca aj prevádzkovalo. V súčasnosti už od roku 1991 ho prevádzkuje spoločnosť Transnefť so stopercentnou účasťou Ruskej federácie.