Prozaik, literárny kritik, publicista, elektrotechnický inžinier, vysokoškolský pedagóg a rozhlasový pracovník. To všetko zastával jeden muž – popredný predstaviteľ slovenskej lyrizovanej prózy Dobroslav Chrobák. V stredu (16. 2.) uplynulo presne 110 rokov od jeho narodenia.
Narodil sa 16. februára 1907 v liptovskej obci Hybe ako druhé zo štyroch detí. Už ako študent sa zanietene venoval písaniu poviedok, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví a porekadiel. Písať začal už ako stredoškolák a svoju prvú poviedku uverejnil v roku 1924 ako sedemnásťročný. Jeho vzorom bol Fiodor Michajlovič Dostojevskij.
Práca v Slovenskom rozhlase
V Prahe vyštudoval elektrotechniku a získal titul inžiniera. Práve táto špecializácia ho priviedla do Slovenského rozhlasu, v ktorom pracoval najprv ako vedúci techniky a neskôr ako oblastný riaditeľ Československého rozhlasu. V týchto funkciách sa zaslúžil o rozvoj rozhlasového zariadenia a jeho povojnovú rekonštrukciu.
V posledných rokoch života bol oblastným riaditeľom Československého rozhlasu na Slovensku (1947 až 1951).
Od roku 1943 tiež prednášal vysokofrekvenčnú elektrotechniku a elektroakustiku. Externe viedol Ústav vysokofrekvenčnej elektrotechniky na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita – STU).
Neotrasiteľná pozícia
Ako básnik mal to šťastie, že počas štúdií sa nachádzal v literárne podnetnom prostredí s možnosťou kontaktu so známymi slovenskými literárnymi osobnosťami – kritik Milan Pišút, básnik Andrej Plávka, literárny vedec Rudo Brtáň či literáti Ján Kostra, Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Alexander Matuška a Laco Novomeský.
Vynikal schopnosťou vykresliť atmosféru dediny, svojrázny svet ľudí obklopených drsnou prírodou, ktorá ich aj osobitným spôsobom formovala. Jeho najznámejšie dielo Drak sa vracia (1943), ktoré v roku 1967 aj úspešne sfilmovanli, má nepochybne zásluhu na tom, že pozícia Dobroslava Chrobáka vo vývine literárneho a umeleckého smeru naturizmu sa stala neotrasiteľnou.
Próza naturizmu sa na Slovensku dostala do popredia vďaka potrebe zdôrazňovať hodnoty domova. Chrobák patril k najmladším povojnovým autorom, ktorí prehlbovali lyrizačné tendencie. Už jeho prvá kniha próz Kamarát Jašek (1937) predstavuje spojenie tradičného realizmu s naturizmom.
Umelecké postupy vyskúšané v poviedke Návrat Ondreja Baláža s úspechom uplatnil aj v spomenutej novele Drak sa vracia. Dielo je hlbokým ponorením sa do ľudskej duše, vyrozprávané bohatou a pritom jednoduchou, umelecky prenikavou rečou.
Analýza kritika
Jednou z jeho najlepších noviel je Poviestka, v ktorej Ondrej Chomút vychováva svojho vnuka Ondriša – nemanželské dieťaťa, v odľahlej lesnej samote.
„Starý otec síce vynáša svojho vnuka do hôr, bližšie k „nebu“ a zasľubuje ho Bohu, no v skutočnosti aj on zastupuje záujmy protikladné životu. Preto i jeho vlastná smrť, viac-menej prirodzená, je subtílnym, no logicky neústupným argumentom nadvlády „prirodzenosti“ nad akoukoľvek ideológiou, ktorá ju chce premôcť,“ napísal k tejto próze literárny kritik Valér Mikula podľa Rádia Pyramída.
Popri umeleckej tvorbe sa spisovateľ venoval tiež literárnej kritike, písal aj eseje a fejtóny. Spolu s prozaikom Štefanom Letzom zostavil Slovenský literárny almanach (1931) a vydal Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), ktorá plnila funkciu malého slovníka slovenských spisovateľov.
Skoré úmrtie
Uznávaný literát Dobroslav Chrobák zomrel 16. mája 1951 v Bratislave na rakovinový nádor vo veku 44 rokov. Jeho sčasti zrekonštruovaný dom v rodnej obci Hybe plní od roku 2007 funkciu jedinečného obecného múzea.
Popri pamätnej izbe spisovateľa sa v ňom nachádza rozsiahla expozícia o histórii a kultúre obce Hybe, informačné centrum či tvorivá hrnčiarska a medovnikárska dielňa.
