Kto je Craig Ramsay? Kanaďan, ktorý priviedol slovenskú hokejovú reprezentáciu po 8 rokoch do štvrťfinále majstrovstiev sveta a následne po 12 aj do semifinále hokejového turnaja na ZOH v Pekingu, má za sebou dlhoročnú úspešnú kariéru v NHL – ako hráč i ako tréner.
Svoje skúsenosti priniesol na Slovensko a národnému tímu dal novú tvár. Jeho systém nie je postavený na individualitách, ale na poctivej tímovej hre, veľkú dôležitosť prikladá maličkostiam, ktoré rozhodujú zápasy.
Hráčov presvedčil, že ak ich zvládnu, dokážu hrať vyrovnanú partiu s každým. Dokazuje to aj olympijský turnaj v Pekingu.
Talent nahrádzal poctivosťou
Craig Ramsay sa narodil v torontskej štvrti Weston 17. marca 1951 do rodiny opravára a konštruktéra Billa Ramsayho. Prvé zábery na korčuliach robil v mrazivých zimných dňoch na tamojšej rieke Humber.
Hokej zbožňoval už ako dieťa. Kým jeho otec majstroval doma v kôlni, on mu holdoval na rieke, pričom aj na dvore za domom mal provizórnu ľadovú plochu.
V desiatich rokoch sa Craiga ujal rodinný priateľ a sused Bert Turney, ktorý trénoval klub v miestnej hokejovej lige. „Ako dieťa som nebol najlepší, ale mal som šťastie na skvelého trénera,“ spomína si na Turneyho, ktorý ho viedol do šestnástich. Naučil ho hrať poctivý hokej na oboch stranách klziska. Na ňom Ramsay bazíruje dodnes.
Jeden z najlepšie brániacich útočníkov
V roku 1967 prerušil Craig štúdium na strednej škole v North Albione. Dostal skúšobný kontrakt v organizácii Peterborough Petes, mal vtedy len 16 rokov a ani nie 68 kilogramov. Pri drobnej postave sám neveril, že sa môže udržať v tíme.
„V tom čase som ani len neuvažoval, že by mohol byť zo mňa profesionálny hokejista,“ uviedol v rozhovore pre hockeyslovakia.sk. Roger Neilson, vtedajší tréner Petes, v ňom však videl hokejový potenciál. Na ľade sa Ramsay pod jeho vedením vypracoval na elitného brániaceho útočníka a stal sa aj kapitánom tímu.
Neilsen už vtedy poznamenal, že ak to dokáže celú kariéru, bude napriek nižšej produktivite v porovnaní s hviezdami nevídane žiadaný.
V piatom zápase v NHL strelil hetrik
Výhodu draftovať Ramsayho prvé pochopilo Buffalo v roku 1971. Po rozbehu v AHL sa 20-ročný Craig ocitol v prvom tíme Sabres, dokonca na súpiske v stretnutí proti Maple Leafs z Toronta, kde vyrastal. V piatom zápase za Buffalo strelil prvý hetrik.
Hoci sa útočným chúťkam nebránil, vynikal najmä poctivou hrou s dôrazom na defenzívu. Spojil sa s Donom Luceom a Dannym Garoem, v Sabres založili takzvanú „utlmovaciu“ formáciu, s ktorou si elitní útočníci súperov nevedeli poradiť.
Výnimočné na Ramsayho formácií bolo, že z nej nebola len akási checking-line, ale bola aj ofenzívne produktívna. Ramsay strelil aspoň 20 gólov v ôsmich za sebou idúcich sezónach. Kariéru zakončil ziskom 672 bodov v 1 070 zápasoch.
Celú kariéru verný jednému tímu
V sezóne 1974/75 doviedol Buffalo do finále play off, kde Sabres podľahli Philadelphii. Všetkých štrnásť profiligových sezón odohral v drese jediného tímu, so šabľami na hrudi. Za Buffalo odohral v najlepších rokoch 776 zápasov za sebou bez prerušenia. V sérii, ktorá je dodnes štvrtou najdlhšou v NHL.
Z hry ho vyradila až zlomenina nohy v roku 1983. „Som na tú sériu hrdý. Čas však môj pohľad na prekonávanie takýchto rekordov zmenil. Nikdy by som nežiadal hráča, aby sa snažil o niečo podobné. Každému odporúčam práveže viac oddychu a pokoja, keď je to možné,“ povedal Ramsay, ktorého pre nezlomnosť a údernosť prezývali „baranidlo“.
Po zrastení zlomeniny sa v roku 1983 vrátil a svoju dominanciu na ľade gradoval. V roku 1985 napokon získal Selkeho trofej, určenú najlepšie brániacemu útočníkovi v NHL. Ročník 1973/74, konkrétne 78 zápasov v ňom, odohral Ramsay bez jedinej trestnej minúty. Dovedna nazbieral v 1 070 dueloch NHL len 201 trestných minút.
V NHL pôsobil viac než štyri desaťročia
V roku 1985 po konci hráčskej kariéry ako 34-ročný okamžite smeroval na striedačku Sabres v pozícii asistenta. Vedenie klubu ho pritom presviedčalo už rok predtým, aby sa stal hrajúcim asistentom.
Napokon si na šancu počkal. Netrvalo dlho a vypracoval sa na hlavného kormidelníka. V polovici sezóny 1986/87 nahradil na poste legendárneho Scottyho Bowmana.
Ďalších šesť rokov akceptoval skôr manažérske ponuky, či už ako riaditeľ sekcie hráčov a zamestnancov, alebo asistent generálneho manažéra. Neskôr sa k trénerstvu vrátil, raz pracoval aj ako profesionálny skaut.
V NHL toho preskákal veľa, prvú prestávku od profiligy si dal až po sezóne 2003/2004, po dovedna 33-ročnej aktivite v pozícii hráča, trénera či manažéra.
Následne potiahol ďalších desať profesijných rokov, po ktorých si v ročníku 2015/2016 znova oddýchol. V roku 2016 prijal pozíciu tímového konzultanta v Montreale Canadiens.
Craig Ramsay ako reprezentačný tréner
Nasledujúce leto ho oslovil Miroslav Šatan s ponukou na post hlavného trénera slovenskej reprezentácie. Ramsay dovtedy v medzinárodnom hokeji nepôsobil, navyše, na funkciu hlavného kouča mimo severoamerického územia mal pokročilý vek 66 rokov.
Zvedavosť a chuť vyskúšať si na sklonku bohatej kariéry niečo nové, navyše cezhraničné, bola väčšia než súčet všetkých obáv či mínusov.
Priniesol svoj systém, šancu dal novým menám
Po Ramsayho príchode sa veľa hovorilo najmä o systémových zmenách v herných prejavoch slovenských reprezentácií, ktoré stagnovali, čo potvrdzovali výsledky. Na reprezentačnú lavičku sa postavil po MS 2017, keď Slovensko iba o vlások uniklo vypadnutiu do B-divízie.
Kanadský kouč prišiel s receptom, ktorému veril celý život – jednoduchosť skĺbená s modernosťou a odvážnosťou. Sám si po príchode vyhliadol hráčov, s ktorými sa odhodlal pracovať.
Nebojí sa siahnuť ani po tých, ktorí korčuľujú na domácich klziskách a v minulosti šancu nedostávali. Z mnohých urobil reprezentačných debutantov. Na Slovensko priniesol novú kultúru a cenné skúsenosti.
„Vždy sa snažím ovplyvňovať hráčov svojím pokojom. Kľúčové je pracovať v prostredí, kde ľuďom človek nevnucuje, čo majú robiť. To nie je efektívne. Dôležitý je dialóg, diskusia, dohoda, spoločné riešenie,“ tvrdí.
„Ak pomôžem hráčom pochopiť, prečo som si ich vybral, prečo vykorčuľujú na ľad a skrížia hokejky so súperom, prečo majú blokovať, prihrávať a stáť v dráhe strely, môžeme byť úspešní. Nie im to diktovať. Treba ich k tomu naviesť, aby na to prišli sami. Veľa času trávim rozprávaním s hráčmi. Skutočne im chce porozumieť, aby som sa vedel o nich postarať. Aj o ich životy. Pomôcť im byť lepšími ľuďmi, samozrejme, lepšími hokejistami. Vždy chcem dať hráčom príležitosť ukázať mi, čo v sebe majú. Ibaže tento proces nemôžete začínať so zlými myšlienkami. To sa dá len s čistou hlavou,“ vysvetlil.