Českí, ale aj slovenskí diváci si Josefa Větrovca pamätajú napríklad z televíznych seriálov Hříšní lidé města pražského (1968), Chalupáři (1975), Byl jednou jeden dům (1974), či Třicet případů majora Zemana (1975).
Narodil sa 5. marca 1922 v českej Plzni v robotníckej štvrti Petrohrad. Vyučil sa za zámočníka v plzenskej Škodovke. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do organizovania odbojovej činnosti. V roku 1943 ho zatklo gestapo za rozmnožovanie ilegálnych letákov. Väznili ho najskôr v Plzni na Boroch, potom v českom Terezíne a nakoniec v koncentračnom tábore v Buchenwalde (Nemecko).
Riaditeľom divadla bol 15 rokov
S divadlom začal ešte ako ochotník pred vojnou vo svojej rodnej Plzni. Po druhej svetovej vojne od roku 1946 až do roku 1960 pôsobil aj profesionálne ako herec v plzenskom Divadle Josefa Kajetána Tyla, kde vytvoril celý rad pozoruhodných rolí.
V roku 1960 odišiel do Prahy do súboru Divadla E. F. Buriana, kde pôsobil až do roku 1990, keď odišiel do dôchodku. V divadle bol 15 rokov aj riaditeľom.
Josef Větrovec herectvo nikdy neštudoval, ale rokmi praxe sa z neho stal vynikajúci herec. Vďaka svojmu plastickému herectvu a krásnemu hlbokému hlasu bol hercom charakterových, dramatických i komediálnych postáv.
Uplatnil sa aj v rozhlase
S filmom po prvý raz prišiel do kontaktu až po svojom definitívnom príchode do Prahy, vďaka úlohe muža v krčme v Čechovovej dráme Kohout plaší smrt (1961).
Populárnym sa stal svojím jednoduchým herectvom politicky uvedomelých dedinských, ale aj mestských hrdinov. Taký bol napríklad riaditeľ Grochol (Lucie, 1963), kapitán (Ukradená vzducholoď, 1966), akrobat Vencl (Lidé z maringotek, 1966), šéf Paul (Já to tedy beru, šéfe…!, 1977), riaditeľ divadla (Já už budu hodný, dědečku!, 1978), Obrist (Pan Vok odchází, 1979), Franta Chovanec (Zralé víno, 1981 a Mladé víno, 1985), komisár First (Anděl s ďáblem v těle, 1983 a Anděl svádí ďábla, 1987) a riaditeľ nemocnice (Jak básníkům chutná život, 1987 a Konec básníků v Čechách, 1993), kde sa naposledy objavil na filmovom plátne. Rozhodne viac hereckých príležitostí mu priniesla Československá televízia.
Ako herec sa uplatnil v rozhlase a v dabingu, kde často daboval napr. francúzskeho herca Jeana Gabina a talianskeho herca Buda Spencera. Uplatnil sa aj ako rozprávač (napríklad Míša Kulička) a na audio nosičoch s rozprávkami s Hurvínkom (zločinec Drsňák).
Bol presvedčeným komunistom a členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Za svoje herectvo v roku 1973 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1983 titul národného umelca. Ako informoval Český rozhlas, za svoju politickú angažovanosť získal ocenenie Rád práce.
Po roku 1989 sa stiahol do ústrania. Herec zomrel 11. februára 2002 v Prahe.
