Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Legenda o jablku či prelomové dielo. Isaac Newton sa venoval aj alchýmii

Sformuloval tri zákony dynamiky a zákon všeobecnej príťažlivosti.

Legenda o jablku či prelomové dielo. Isaac Newton sa venoval aj alchýmii
Na snímke portréty anglického vedca Isaaca Newtona. Foto: Wikipedia, koláž: RTVS

„Ak som videl ďalej, bolo to preto, že som stál na pleciach obrov.“ To boli slová známeho anglického matematika a fyzika Isaaca Newtona. Ten sformuloval tri základné zákony mechaniky – zákon zotrvačnosti, zákon sily a zákon akcie a reakcie. Newton zomrel presne pred 295 rokmi – 31. marca 1727.

Psychické problémy a jablko

Isaac Newton sa narodil tri mesiace po smrti svojho otca – 4. januára 1643 na panstve Woolsthorpe v Spojenom kráľovstve. Vyrastal u starých rodičov a trpel odlúčením od matky.

To bolo zrejme aj príčinou jeho psychických problémov ťahajúcich sa do dospelosti. O tých sa v súčasnosti špekuluje vo vedeckých kruhoch – vraj mohlo ísť o autizmus.

Ako hovorí legenda, Newton odpočívajúci pod jabloňou videl v jablku padajúcom zo stromu k zemi možný vzťah Zeme a Mesiaca či Slnka a planét. To neskôr zovšeobecnil na celý vesmír. Položil tak základy pozemskej i nebeskej mechaniky.

Jedna z najvýznamnejších prác

Úsilie o jednotný a ucelený výklad prírody korunoval sformulovaním zákona všeobecnej gravitácie. Urobil tak v spise Matematické princípy prírodnej filozofie (1687). Považuje sa za jednu z najvýznamnejších individuálnych prác v histórii modernej vedy.

Jeho univerzálnu platnosť vyvrátil až Albert Einstein. Toto vyvrátenie však vôbec nespochybnilo platnosť zákonov klasickej mechaniky vo svete bežných rozmerov a rýchlostí, teda vo svete našej každodennej skúsenosti. Pripomenul to web rtvs.sk.

https://twitter.com/Kimberly0329/status/1508138879110590469

Isaac Newton vo svojom diele sformuloval tri zákony dynamiky a zákon všeobecnej príťažlivosti, ktoré mu umožnili vysvetliť celý rad fenoménov, vrátane pohybu planét, mesiacov a komét v solárnom systéme, podstatu slapových javov a rovnodennosti a nepravidelnosti v orbitálnej dráhe Mesiaca.

Newton napísal, že zákon všeobecnej gravitácie vysvetľuje, prečo si systém sveta zachováva stály pohyb „po počiatočnom impulze, ktorým ho Boh uviedol do pohybu“.

Tým Newton zredukoval Boha na prvého hýbateľa – nie už v aristotelovskom, ale v mechanistickom zmysle. Aj tu sa dá vysledovať jeden z vrcholov úsilia novovekej vedy o osamostatnenie od filozofie.

Paradoxne sa Newtonova fyzika stala výdatným arzenálom filozofov a ďalších mysliteľov, ktorí sa pričinili o zosvetštenie obrazu sveta.

Nevenoval sa len vede

Newton sa venoval aj optike a matematike. Študoval históriu, teológiu aj alchýmiu. V roku 2016 objavili jeho rukopis, v ktorom píše o legendárnom kameni mudrcov. Ten by mal umožniť premenu obyčajného kovu na zlato či prispieť k elixíru života, pripomenulo dávnejšie Rádio Slovensko.

Isaac Newton sa stal významným vedcom, oceňovali ho vo vlasti aj v Európe. Jeho pozoruhodné vedecké práce mu priniesli členstvo a dlhoročné predsedníctvo v kráľovskej vedeckej spoločnosti.

Bol profesorom na univerzite v Cambridgei. Až miesto v kráľovskej mincovni mu však prinieslo hmotné zabezpečenie, takže sa mohol zriecť profesúry. Žil potom v Londýne, jeho dom sa stal obľúbeným spoločenským strediskom. Zomrel 31. marca 1727 v Londýne. Dožil sa 84 rokov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet