Ruská armáda využíva na útok na Ukrajinu Bielorusko. Vodca Alexandr Lukašenko odmieta, že by sa jeho krajina priamo zapojila do ruskej invázie. Medzitým však vojenská kontrarozviedka Kyjeva zaznamenala pohyb bieloruských jednotiek k hranici a pravdepodobnosť ich pripojenia k ruskej agresii sa tak podľa odborníkov zvyšuje.
Na začiatku to boli spoločné vojenské cvičenia. Moskva aj Minsk deklarovali, že len preverujú výkonnosť svojich armád, no analytici už pred januárovými ženevskými rokovaniami o ukrajinskej kríze a predstavách o bezpečnosti v Európe upozorňovali, že ak zlyhajú, Rusku sa otvorí cesta aj pre vojenskú operáciu cez Bielorusko.
Podľa Ivana Godarského z organizácie MEMO 98 nie je podstatné, či existujú priame dôkazy o zapojení sa bieloruského vojska do bojov na Ukrajine, ale to, že všetky prísľuby Alexandra Lukašenka, rovnako ako Vladimira Putina, sú iba klamom.
„Cvičenia na území Bieloruska boli v zásade iba predprípravou na to, čo prezident Putin spustil. Je, samozrejme, iluzórne myslieť si, že by prezident Lukašenko o niečom takom nevedel a že by to urobil bez jeho vedomia,“ dodal Godarský.
Komplic Moskvy
Podľa Jana Šíra z Karlovej univerzity v Prahe Západ už považuje Bielorusko za komplica Moskvy a ukazuje to aj prijímaním sankcií. Lukašenko podľa neho svoju úlohu neutrálneho aktéra premárnil už pri sfalšovaných voľbách pred dvomi rokmi a následnom násilnom potlačení protestov s ruskou pomocou.
Godarský pripomenul, že režim od sfalšovaných volieb zadržal alebo väznil viac ako 35 000 ľudí a mnoho Bielorusov pred represiami muselo opustiť krajinu. Upozornil na posledné referendum, ktoré umožni Luakšenkovi zotrvať v prezidentskom kresle až do roku 2035 a na základe novely ústavy bude možné v Bielorusku postaviť vojenské základne a umiestniť jadrový arzenál.
„Celý ten režim je postavený na tom, aby z toho benefitoval on a jeho príbuzní alebo širší okruh ľudí. Tu naozaj nejde o to, aby slúžil ľuďom. Bohužiaľ, vidíme to v obidvoch týchto krajinách. Vyústilo to v to, čo je najhoršie, a teda vo vojnu,“ vysvetlil.
Odborníci zhodne tvrdia, že Lukašenko je nútený nasledovať Rusko v zahraničnej politike, pretože z toho pramení jeho moc. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Jana Balková.
