Na hlavný obsah

Mimoriadny samit NATO: Očakáva sa posilnenie východného krídla, vyhlásenie bezletovej zóny nie

Poľský návrh na mierovú misiu zrejme neprejde.

Mimoriadny samit NATO: Očakáva sa posilnenie východného krídla, vyhlásenie bezletovej zóny nie
Na snímke americký prezident Joe Biden, ktorého víta belgický premiér Alexander De Croo v Bruseli, kde sa uskutoční mimoriadny samit NATO. Foto: SITA/AP

Dlhé rokovania o tom, ako udržať jednotne rázny prístup k Rusku a poskytnúť ďalšiu podporu Ukrajine bez vyvolania ozbrojeného konfliktu s Moskvou. To čaká vo štvrtok (24. 2.) v Bruseli lídrov krajín Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

Za prítomnosti amerického prezidenta Joea Bidena sa budú baviť o lepšej ochrane krajín bývalého sovietskeho bloku, o možnosti ďalších protiruských sankcií či súvisiacej téme európskej energetickej závislosti od Ruska.

Čo sa očakáva?

Samitový deň v belgickej metropole začne dopoludňajšie stretnutie šéfov tridsiatky členských krajín NATO. Tí by sa podľa generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga mali zhodnúť na ďalšom posilňovaní východného krídla Aliancie. Vrátane vytvorenia medzinárodných bojových skupín na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku.

Očakáva sa aj prísľub ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine vrátane ochranných prostriedkov proti chemickému útoku, z ktorého plánovania Biden podozrieva Moskvu.

Väčšina členov NATO sa však stále nechce angažovať priamo na Ukrajine v obavách z rozpútania celosvetového konfliktu. Preto pravdepodobne nevypočujú ukrajinské volanie po zriadení bezletovej zóny či poskytnutí lietadiel.

Odmietnuť by mali zrejme aj poľský plán na vyslanie mierovej misie. Na okraj samitu NATO sa uskutoční aj vrcholná schôdzka ekonomicky vyspelých krajín G7.

Pritvrdzovanie sankcií

Zatiaľ čo lídri Aliancie sa na spoločnom vyhlásení zhodnú zrejme bez väčších sporov, pri následnom samite EÚ sa očakávajú dlhšie diskusie najmä na tému sankcií.

Európski prezidenti a premiéri začnú schôdzku mimoriadnym rokovaním s Bidenom. Preňho to bude príležitosť presvedčiť ich k ďalšiemu pritvrdzovaniu sankcií zameraných tentoraz na kľúčovú oblasť vývozu energií.

Únia si od Washingtonu sľubuje prísľub ďalších dodávok skvapalneného zemného plynu, ktorý má čiastočne nahradiť dodávky ruského plynu.

Diplomati však neočakávajú, že by sa pre odpor niektorých krajín na čele s Nemeckom lídri „dvadsaťsedmičky“ zhodli na embargu na dovoz ruskej ropy navrhovaným pobaltskými štátmi a Poľskom.

Šéfovia štátov sa zrejme nezhodnú ani na konkrétnejšom časovom výhľade, keď by sa mala EÚ úplne zbaviť závislosti od ruských energií. Podľa navrhovaných záverov samitu sa chystajú iba konštatovať, že by sa tak malo stať „čo najskôr“.

Čaputová: Aliancia neprekročí červené línie

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová pripomenula, že ide už o druhý mimoriadny samit od vypuknutia vojny na Ukrajine.

„Znamená to, že Aliancia a jej členské štáty sa veľmi vážne zaoberajú situáciou na Ukrajine. Budeme hovoriť o tom, ako dôsledne pomáhať Ukrajine, ako posilniť našu obranu a bezpečnosť,“ vysvetlila.

Dodala, že na Slovensku to má podobu konkrétnej misie v podobe predsunutej prítomnosti jednotiek z Nemecka, Holandska, Českej republiky a Slovinska.

Podľa jej slov lídri NATO budú rokovať aj o tom, aké dosahy má vojna na Ukrajine už teraz na spojencov. V tejto súvislosti bude partnerov informovať, ako zvláda situáciu Slovensko.

Samit má podľa jej slov zároveň potvrdiť, že NATO sa nechce angažovať v bojovom dianí na Ukrajine. „Je jasné, že Aliancia neprekročí a nechce prekročiť červené línie, ktoré by znamenali jej bojovú prítomnosť na území Ukrajiny. To hovoria všetci,“ zdôraznila prezidentka.

V tejto súvislosti spresnila, že návrh Poľska na vyslanie mierovej misie NATO na Ukrajinu je iba v rovine návrhu bez konkrétnych špecifikácií. Očakáva sa, ako to poľská strana na samite vysvetlí ostatným spojencom.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet