Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyšle na parlamentné voľby v Maďarsku, ktoré sa konajú 3. apríla, komplexnú monitorovaciu misiu takmer 300 pozorovateľov.
Informuje o tom denník Népszava. Podľa neho je Maďarsko po Bulharsku druhou členskou krajinou Európskej únie, ktorú bude monitorovať komplexná misia.
Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorý je súčasťou OBSE, začiatkom februára rozhodol, že navrhuje nasadiť v Maďarsku komplexnú misiu. Tá je podstatne početnejšia než obmedzená misia.
Pridá sa 190 pozorovateľov
Ústredná expertná skupina pozorovateľov OBSE už pracuje v Maďarsku od začiatku marca. Monitoruje okolnosti a prípravy na parlamentné voľby. Na budúci týždeň sa k nej pridá 190 pozorovateľov, ktorí budú sledovať samotný priebeh volieb.
Vyše stočlennú delegáciu, v ktorej budú aj politici, vyšle na voľby tiež Parlamentné zhromaždenie (PZ) OBSE.
„Členovia delegácie budú reprezentovať všetkých 27 členských krajín OBSE. Dve najväčšie skupiny s ôsmimi pozorovateľmi delegovalo Poľsko a Švédsko,“ povedal pre Népszavu hovorca PZ OBSE.
Pozorovateľská misia OBSE vydala minulý pondelok (21. 3.) správu, v ktorej jasne figurujú prvky, ktoré negatívne ovplyvňujú volebný výsledok opozičného zoskupenia šiestich strán V jednote za Maďarsko. Uvádza sa v nej, že maďarská vláda z väčšej časti nerealizovala odporúčania pozorovateľskej misie OBSE z predchádzajúcich parlamentných volieb.
Týkali sa zneužitia rozpočtových zdrojov, prelínania štátnych a straníckych úloh či transparentnosti financovania predvolebnej kampane.
Heslá vládnej strany
Pozorovateľská misia vo viacerých prípadoch konštatovala, že komunikácia vlády je rovnaká ako heslá vládnej strany. Viaceré opozičné strany sa sťažovali na skutočnosť, že občania dostávali v otázkach očkovania proti koronavírusu či situácie na Ukrajine emaily z vládnych adries, ktoré obsahovali aj kritiku opozičných postojov.
Najvyšší súd v tejto súvislosti skonštatoval, že vláda porušila požiadavku neutrality, avšak neurčil žiadne sankcie. Ústavný súd zrušil verdikt najvyššieho súdu s odôvodnením, že sporné informovanie občanov zo strany vlády nemožno kvalifikovať ako volebnú kampaň, pripomenul denník.
