Na hlavný obsah

Ruská vojenská invázia odštartovala pred mesiacom. Štvrtkové dianie sledujeme online

O život prišli tisíce vojakov aj civilistov.

Ruská vojenská invázia odštartovala pred mesiacom. Štvrtkové dianie sledujeme online
Na ilustračnej snímke ukrajinský vojak. Foto: SITA/AP

Od momentu, kedy Rusko započalo vojenskú inváziu na susednú Ukrajinu, ubehol vo štvrtok (24. 3.) presne mesiac. Vojenský konflikt si od 24. februára vyžiadal tisíce životov vojakov na oboch stranách a ďalšie stovky životov ukrajinských civilistov.

Počas stredy (23. 3.) pokračovala snaha evakuovať civilistov cez deväť humanitárnych koridorov, na ktorých sa dohodli ukrajinské úrady a ruská armáda. Z obliehaných miest sa podarilo dostať do bezpečia 4 554 osôb.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tiež potvrdila 64 útokov na ukrajinské zdravotnícke zariadenia, ku ktorým došlo od začiatku ruskej invázie.

Sledujeme dianie online:

22.54 h

Ruská armáda, ktorá už mesiac vedie vojenskú agresiu proti Ukrajine, oznámila, že umožní zahraničným lodiam opustiť ukrajinské prístavy. Koridory pre ne by mali byť otvorené od piatka. Informovali o tom agentúry AP a Reuters.

22.22 h

Spojené štáty a Európska únia podniknú konkrétne spoločné kroky na zníženie európskej závislosti od ruských energií. Poskytnú tiež ďalšiu humanitárnu pomoc Ukrajine a budú dodávať viac potravín oblastiam sveta, ktoré sú kvôli ruskej invázii ohrozené ich nedostatkom.

Zhodli sa na tom vo štvrtok v Bruseli americký prezident Joe Biden a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v spoločnom vyhlásení po Bidenovom rokovaní s európskymi lídrami.

21.51 h

Ukrajina používa softvér na rozpoznávanie tvárí na identifikáciu ruských vojakov zabitých v boji na ukrajinskom území. Prostredníctvom sociálnych sietí potom kontaktuje ich rodinu, ktorá si môže vyzdvihnúť telo. V rozhovore s agentúrou Reuters to povedal ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov, ktorý je zároveň aj ministrom pre digitálnu transformáciu.

21.48 h

Lídri niektorých štátov Európskej únie odmietli plány Ruska požadovať platby za dodávky plynu v rubľoch. Ako prví na to reagovali predstavitelia Nemecka a Talianska, podľa ktorých by platba v rubľoch znamenala porušenie kontraktov.

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že mena, v ktorej nemeckí odberatelia ruských fosílnych palív musia Moskve platiť, je stanovená priamo v ich zmluvách.

21.42 h

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že jeho bojovníci ovládli radnicu ukrajinského mesta Mariupol a vztýčili nad ňou ruskú vlajku. Informovala o tom agentúra AFP.

21.39 h

Kanada vo štvrtok oznámila, že zvýši svoj vývoz ropy o približne päť percent. Chce tak pomôcť európskym krajinám, ktoré by v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine mohli trpieť nedostatkom energetických surovín.

20.55 h

Rusi od začiatku invázie na Ukrajinu vo veľkom skupujú zásoby liečiv vrátane antidepresív, práškov na spanie a antikoncepcie. Vyplýva to z vo štvrtok zverejnených dát analytickej spoločnosti DSM Group poskytnutých denníku Vedomosti. Ľudia si podľa nich nakúpili za dva týždne toľko liekov, koľko inokedy kúpia za mesiac. Informovala o tom agentúra Reuters.

20.43 h

Ukrajinskí poslanci vo štvrtok prijali novelu Trestného zákona zavádzajúcu trestnú zodpovednosť za nepovolené fotografovanie a nakrúcanie presunov ukrajinských ozbrojených síl a zahraničnej vojenskej pomoci počas vojnového stavu. Uviedol to na svojom webe denník Ukrajinska pravda.

20.36 h

Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská vyzvala vo štvrtok vojakov bieloruskej armády, aby sa nezapojili do ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine, ak by to od nich Moskva žiadala. Zároveň ocenila tých Bielorusov, ktorí ako dobrovoľníci bojujú po boku ukrajinských síl, informovala agentúra AFP.

20.30 h

„V týchto dňoch a týždňoch sa píšu dejiny. Som hrdá na to, že Slovensko stojí na ich správnej strane tým, že pomáha Ukrajine,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti. Ako pripomenula, od vstupu ruských vojsk na Ukrajinu uplynul mesiac.

20.25 h

Na štvrtkovom zasadnutí zmluvných strán Medzinárodného trestného súdu v Haagu (ICC) sa zúčastnila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Témou rokovania bola situácia na Ukrajine a vyšetrovanie vojnových zločinov páchaných ruskou armádou na ukrajinskom civilnom obyvateľstve.

20.01 h

Kyjev a Moskva našli v mierových rokovaniach zhodu v technických záležitostiach, avšak nezhodnú sa v územných otázkach, medzi ktoré patrí aj Krym. Uviedol to vo štvrtok po samite NATO turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, informuje agentúra Reuters.

Rezolúcie prijaté Severoatlantickou alianciou by Rusko podľa Erdogana nemalo vnímať ako hrozbu, ale ako odstrašenie.

19.45 h

Ukrajinský parlament schválil vo štvrtok návrh zákona zavádzajúci dlhoročné tresty odňatia slobody za napomáhanie príslušníkom ruských inváznych síl. Informovala o tom agentúra AFP.

Poslanci Verchovnej rady schválili uvedený zákon veľkou väčšinou hlasov mesiac po začiatku ruskej vojenskej agresie. „Zámerné aktivity, ktoré napomáhajú agresorskému štátu“ sa budú na jeho základe trestať desiatimi až 12 rokmi väzenia.

19.34 h

Samit Európskej únie vo štvrtok zvolil Charlesa Michela za predsedu Európskej rady na ďalších 2,5 roka. Rada EÚ to oznámila v tlačovej správe. Únijné vrcholné schôdze tak belgický expremiér povedie do konca novembra 2024. Na čele únijného orgánu stojí od decembra 2019.

19.28 h

Francúzsky prezident Emmanuel Macron verí, že Čína neurobí nič, čo by mohlo eskalovať konflikt na Ukrajine, a naopak, urobí všetko pre jeho ukončenie. Macron to uviedol vo štvrtok po samite skupiny G7 a Severoatlantickej aliancie. Informovala o tom agentúra Reuters.

19.19 h

Najdôležitejšie je, aby Západ zostal jednotný v postupe proti ruskej invázii na Ukrajine, uviedol po rokovaní Severoatlantickej aliancie a skupiny krajín G7 v Bruseli americký prezident Joe Biden.

Zdôraznil tiež, že ak Rusko pri invázii na Ukrajine použije chemické zbrane, Spojené štáty na takýto krok odpovedia. „Keby ich použilo, odpovedali by sme. Povaha reakcie by závisela od charakteru použitia,“ povedal Biden.

18.57 h

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok v Bruseli schválili presmerovanie prostriedkov z azylového a kohézneho fondu do krajín EÚ, ktoré prichýlili utečencov pred ruskou inváziou na Ukrajinu. 

18.53 h

Ukrajina zrkadlovo odpovedala Bielorusku na vyhostenie ukrajinských diplomatov, uviedol vo štvrtok na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vyhlásenie hovorcu ukrajinskej diplomacie. Na bieloruskom veľvyslanectve v Kyjeve tak zostane len päť ľudí.

18.22 h

Podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Michal Šimečka (PS) prijal vo štvrtok v bruselskom sídle europarlamentu predsedu slovenskej vlády Eduarda Hegera (OĽANO). Hlavnou témou ich rokovaní bola ruská agresia na Ukrajine a eurointegračné perspektívy Ukrajiny, informuje bruselský spravodajca TASR.

Šimečka uviedol, že s premiérom sa zhodli na tom, že hlas Slovenska v Európe musí rezonovať. „Obaja veríme, že len spoločnými silami môžeme dôsledne presadzovať záujmy našej krajiny v Európskej únii a v jej inštitúciách. O to viac v situácii, keď sa na kontinent vrátila vojna a siaha priamo až k hraniciam Slovenska,“ vysvetlil podpredseda EP.

18.03 h

Poslanecká snemovňa českého parlamentu schválila vo štvrtok mandát, ktorý umožní až 650 príslušníkom armády ČR pôsobiť na Slovensku do 30. júna 2023. Informovalo o tom české ministerstvo obrany.

Armáde ČR po schválení mandátu parlamentom už nič nebráni začať pod svojím velením budovať mnohonárodnú bojovú skupinu NATO, konštatuje rezort obrany.

17.52 h

Pápež František vo štvrtok ostro skritizoval štáty za zvyšovanie armádnych výdavkov v čase ruskej invázie na Ukrajinu. Tento krok označil za „šialenstvo“, informuje o tom spravodajský server Vatican News a stanica CNN.

Pápež obvinil z „hanebnej“ vojny na Ukrajine starú logiku moci, ktorá stále dominuje v geopolitike. Zdôraznil, že viac zbraní a sankcií konflikt na Ukrajine nevyrieši. Svet by mal podľa jeho slov prehodnotiť spôsob vládnutia tak, aby nepodliehal modelu ekonomicko-technokraticko-vojenskej moci.

17.39 h

Mena, ktorú zákazníci platia za ruský zemný plyn, je stanovená zmluvami, upozornil vo štvrtok v Bruseli pred začiatkom samitu EÚ nemecký kancelár Olaf Scholz.

Reagoval tak na stredajšie vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého Rusko v platbách za plyn určený pre Európu už nebude prijímať eurá ani doláre, ale iba rubly.

Scholz tiež oznámil, že Nemecko začne pravdepodobne ešte tento rok stavať dva terminály pre skvapalnený zemný plyn (LNG). Informovala o tom agentúra Reuters.

17.30 h

Americký tabakový koncern Philip Morris International pracuje na možnostiach odchodu z Ruska. Výrobca cigariet Marlboro ako dôvod uviedol zložité a rýchlo sa meniace podmienky na ruskom trhu po invázii Ruska na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra Reuters.

17.27 h

Lídri skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 vo štvrtok v Bruseli varovali Rusko pred použitím biologických, chemických alebo jadrových zbraní na Ukrajine.

V spoločnom vyhlásení po stretnutí konanom na okraj mimoriadneho samitu NATO, tiež uviedli, že všetky krajiny skupiny sú pripravené privítať ukrajinských utečencov.

Vzhľadom na rastúce ceny energií a energetickú závislosť od Ruska, predstavitelia G7 vyzvali krajiny ťažiace ropu a zemný plyn, aby konali zodpovedne a zvýšili dodávky na medzinárodné trhy.

Kľúčovú úlohu v tom podľa nich zohráva Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Vyhlásili tiež, že sa vyhnú zákazu vývozu potravín, a naliehali na ostatné štáty, aby urobili to isté.

17.12 h

Prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti zhrnula základné body samitu NATO v Bruseli. Prvým bodom je posilnenie obranných kapacít, druhým podpora Ukrajiny. Tretím bodom je tlak na globálnu izoláciu Ruska.

„Tam, kde Putin očakával rozdelenie, stretol sa s jednotou a odhodlaním,“ uviedla prezidentka.

17.08 h

Valné zhromaždenie OSN vo štvrtok prijalo rezolúciu, ktorá Rusko obviňuje z humanitárnej krízy na Ukrajine a žiada okamžité nastolenie prímeria. 

17.06 h

Ukrajina vymenila desať zajatých ruských vojakov za desať ukrajinských vojakov, ktorí upadli do ruského zajatia. O výmene zajatcov informovala vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Obe krajiny si tiež súčasne vymenili námorníkov z civilných posádok. Ruská strana sa k výmene zajatcov nevyjadrila, poznamenala BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

16.52 h

Čína nevedela s predstihom o zámere Ruska zaútočiť na Ukrajinu. Uviedlo to vo štvrtok ministerstvo obrany, ktoré podobné domnienky označilo za snahu pošpiniť Čínu.

Ministerstvo tiež odmietlo, že by Čína podcenila varovanie zo strany Spojených štátov, že sa Rusko chystá zaútočiť na Ukrajinu, uviedla agentúra Reuters.

16.45 h

Život v niektorých častiach Ukrajiny sa vracia do normálu, pričom ruská „špeciálna vojenská operácia“ postupuje podľa plánu – tvrdí hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Väčšina západných analytikov a vlád sa však zhoduje, že plán ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine nevychádza. Informuje o tom stanica Sky News.

„Je presne mesiac od začiatku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Postupuje podľa plánu a všetky stanovené ciele dosiahneme. Život na územiach oslobodených od nacionalistov sa vracia do normálu,“ uvádza na sociálnej sieti.

16.25 h

„Na samit prichádzam aj s našim vlastným návrhom na vytvorenie európskeho reformného tímu, ktorý pomôže Ukrajine s obnovou po vojne a so začlenením sa do EÚ,“ uviedol na sociálnej sieti premiér Eduard Heger (OĽANO) k samitu lídrov EÚ v Bruseli.

16.17 h

Spojené štáty naďalej odmietajú poskytnúť Ukrajine bojové lietadlá, a to napriek žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na štvrtkovom samite NATO. Informovala o tom stanica CNN.

Vysokopostavený predstaviteľ USA pre CNN povedal, že pozícia Washingtonu sa v tejto vecí nemení.

16.00 h

Myšlienka, že by Turecko mohlo poskytnúť ruský systém protivzdušnej obrany S-400 Ukrajine, je úplne nerealistická. Uviedol to hovorca tureckého prezidenta Fahrettin Altun v komentári pre denník The Wall Street Journal (WSJ). Cez víkend agentúra Reuters informovala, že americkí predstavitelia skúmali, či by bolo Turecko ochotné Kyjevu systém prenechať.

15.57 h

Poľské strelnice zaznamenali výrazný nárast počtu klientov od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine. Uviedol to majiteľ jednej z varšavských strelníc. Pred vypuknutím vojny mal vraj denne 30 až 35 telefonátov za účelom rezervácie miesta na strelnici, teraz ich je viac ako 200.  

15.39 h

Bulharsko povoláva na konzultácie svojho veľvyslanca v Moskve. Reaguje tým na „nediplomatické, ostré a hrubé“ výroky ruskej veľvyslankyne v Sofii v súvislosti s postojom Bulharska k vojne na Ukrajine, uviedol vo štvrtok podľa agentúry Reuters premiér balkánskej krajiny Kiril Petkov.

15.26 h

Európska únia a Japonsko stoja po boku občanov Ukrajiny. Použitie sily a nátlaku nemá v 21. storočí miesto. Uviedol to vo štvrtok na twitteri predseda Európskej rady Charles Michel po privítaní japonského premiéra Fumia Kišidu v Bruseli.

15.00 h

Spojené štáty oznámili nové protiruské sankcie namierené proti desiatkam obranných spoločností, 328 členom ruskej Dumy a výkonnému riaditeľovi najväčšej ruskej finančnej inštitúcie – Sberbank. Informoval o tom denník The Guardian.

14.44 h

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok obvinilo Poľsko, ktoré susedí s Ukrajinou, z eskalácie situácie vo východnej Európe po tom, ako v stredu vyhostilo 45 ruských diplomatov pre údajnú špionáž. Informuje o tom agentúra AFP.

14.33 h

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zahynulo najmenej 1 035 civilistov, uviedol Úrad OSN pre ľudské práva mesiac po vpáde ruských vojsk do susednej krajiny.

14.29 h

Šéf NATO Jens Stoltenberg zostane na čele Aliancie ešte jeden rok, až do septembra 2023. Samit predĺžil jeho mandát v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine.

Lídri NATO tiež odsúdili ruskú inváziu a chcú potrestať vojnové zločiny. Aliancia posilní svoje východné krídlo a bude naďalej podporovať Ukrajinu.

14.19 h

Na budovu radnice v Rusmi okupovanom ukrajinskom meste Cherson zavesili ľudia veľkú ukrajinskú vlajku. Informuje o tom ukrajinský poslanec Roman Hryščuk.

„Dočasne okupované mestá sa nevzdávajú, ľudia nesúhlasia s ruskou okupáciou, protestujú, vedú partizánsku vojnu. V okupovanom Chersone vidíme ukrajinskú vlajku na budove mestského zastupiteľstva. Rusi nemôžu nastoliť svoju vládi v táchto mestách,“ napísal na twitteri.

14.17 h

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) pre nízky počet ukrajinských cestujúcich od piatka (25. 3.) dočasne ruší mimoriadny evakuačný vlak do Bratislavy.

ZSSK ho zaviedla na bezplatnú prepravu pre občanov Ukrajiny utekajúcich pred vojnou. Posledná jazda vlaku bola vo štvrtok. Informoval o tom hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

14.10 h

Lídri členských krajín NATO, ktorí sa vo štvrtok stretávajú na samite v Bruseli, žiadajú, aby Čína nepodporovala inváziu Ruska na Ukrajine a podnikala nenásilné kroky s cieľom ukončiť tento konflikt. Uviedol to vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ NATO. Informovala agentúra AFP.

13.41 h

Predseda Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Peter Maurer vo štvrtok (24. 3.) šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova upozornil na potrebu chrániť na Ukrajine životy civilného obyvateľstva.

Šéf MVČK to povedal na tlačovej konferencii po stretnutí s Lavrovom, s ktorým v Moskve rokoval o humanitárnych aspektoch vojny na Ukrajine. Maurer tiež zdôraznil, že je potrebné dodržiavať ženevské dohovory.

13.28 h

Mestská rada obliehaného ukrajinského Mariupola vo štvrtok obvinila ruské invázne sily z toho, že násilne odvážajú obyvateľov strategického prístavu do Ruska. Od chvíle, čo ruské jednotky obsadili časť Mariupolu, bolo nelegálne do Ruska presunuli okolo 15 000 osôb, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na mestský úrad.

Podľa agentúry Interfax-Ukrajina je v Rusku už vyše 6 000 ľudí z Mariupolu.

13.23 h

Rusko „zničí slobodu“ v Európe a  bude prenasledovať svojich susedov, upozornil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave pre poslancov švédskeho parlamentu. Informuje o tom agentúra AFP.

„Ak by Ukrajina nevydržala a nebránila sa, znamenalo by to, že… všetci susedia Ruska sú odteraz v nebezpečenstve,“ uviedol Zelenskyj prostredníctvom videolinky.

„Rusko rozpútalo vojnu s Ukrajinou, pretože chce postupovať ďalej do Európy, chce zničiť v Európe slobodu… Toto je zásadná výzva pre Európu, aby týždenne uvaľovala tvrdé sankčné balíky voči Rusku,“ uviedol podľa AFP Zelenskyj.

13.17 h

Spojené štáty a ich spojenci chcú vojensky podporiť Ukrajinu dodávkou protilodných rakiet. Uviedol to vo štvrtok nemenovaný vysoký predstaviteľ americkej administratívy na margo štvrtkového mimoriadneho samitu NATO v Bruseli. Informovala o tom agentúra Reuters.

13.00 h

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok apeloval na lídrov Severoatlantickej aliancie, aby NATO zvýšilo svoju vojenskú podporu Ukrajine. Najvyšší predstaviteľ Kyjeva zároveň varoval, že ruské sily sa môžu zamerať aj na východných členov Aliancie vrátane Poľska. Informuje o tom agentúra Reuters.

12.52 h

Minister obrany Sergej Šojgu, ktorý sa už takmer dva týždne neobjavil na verejnosti, je v súčasnosti príliš zaneprázdnený na to, aby sa objavoval v médiách.

Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii. Informoval The Guardian.

12.38 h

Ukrajinci a Ukrajinky, ktorí chcú pracovať na Slovensku, v Českej republike či v Poľsku, môžu odteraz hľadať všetky príležitosti na jednom mieste. Informovala o tom PR manažérka spoločnosti Profesia Nikola Richterová.

Spresnila, že Profesia v spolupráci so spoločnosťou LMC, ktorá prevádzkuje pracovné portály v ČR a v Poľsku, predstavuje nový unikátny projekt. workania.eu združuje pracovné ponuky pre ľudí z Ukrajiny z osvedčených pracovných portálov.

12.35 h

Od začiatku marca do stredy prekročilo slovensko-ukrajinské hranice na hraničných priechodoch v Ubli a Vyšnom Nemeckom 2 861 vozidiel so spolu 10 242 tonami humanitárnej pomoci.

Ako informovala hovorkyňa Colného úradu Michalovce Jana Nimrichterová, zo štatistických údajov finančnej správy (FS) vyplýva, že opačným smerom sa od vypuknutia vojnového konfliktu do bezpečia prepravili tisícky spoločenských zvierat.

12.15 h

Spojené kráľovstvo rozšírilo sankčný zoznam o ďalších 65 subjektov napojených na ruský režim, časť z nich je aj z Bieloruska. Je medzi nimi niekoľko ruských bánk, Wagnerova skupina súkromných žoldnierov, firmy z obranného priemyslu alebo ruskej železnice.

Británia tak reaguje na ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala pred mesiacom. O nových sankciách informovala britská vláda.

12.00 h

Ruské sily v noci ostreľovali centrum Charkova riadenými strelami Kalibr, vypálenými z lodí v Čiernom mori, oznámil šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Nočné ostreľovanie Luhanskej oblasti si vyžiadalo štyri obete, oznámil gubernátor Serhij Hajdaj.

Ruské sily obvinil, že používajú fosforové bomby. Najmenej päť obetí na životoch spôsobili tiež útoky na rezidenčné oblasti v meste Ochtyrka a okolí, vyplýva z oznámenia ukrajinskej Štátnej služby pre mimoriadne udalosti.

11.35 h

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz nestihol začiatok mimoriadneho samitu NATO, ktorý sa začal predpoludním v Bruseli, informuje DPA.

Scholza na oficiálnom fotormíne zastúpil nemecký veľvyslanec pri NATO Rüdiger König. Dôvod kancelárovho meškania podľa DPA nie je známy.

11.25 h

Ruský futbalový zväz (RFS) sa síce zaujíma o organizáciu futbalových majstrovstiev Európy v rokoch 2028 alebo 2032, no je veľkou otázkou, či niektorý zo šampionátov budú môcť Rusi organizovať.

Európska futbalová únia (UEFA) ako organizátor Eura síce Rusov oficiálne nesuspendovala, no potvrdila, že situáciu s vojnou na Ukrajine bude detailne sledovať. Podľa vývoja konfliktu sa následne rozhodne, či bude Rusko môcť organizovať záverečné turnaje kontinentálneho šampionátu.

11.13 h

Britské spravodajské služby odhadujú, že ruské jednotky utrpeli pri invázii na Ukrajinu tisícové straty. Moskva teraz preto, aby ich nahradila, pravdepodobne mobilizuje rezervistov a obrátila sa aj na súkromné vojenské spoločnosti a žoldnierov. Na twitteri to vo štvrtok uviedlo britské ministerstvo obrany vo svojej poslednej správe k situácii na Ukrajine.

11.01 h

Peking vo štvrtok obvinil generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga z toho, že „šíri dezinformácie“ v súvislosti s jeho tvrdeniami, že Čína podporuje ruskú vojnu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO v stredu (23. 3.) obvinil Čínu z politickej podpory Ruska „šírením nehoráznych klamstiev“ a varoval Peking pred poskytovaním materiálnej podpory vojnovému úsiliu Moskvy.

10.54 h

Ruská armáda získala pod úplnou kontrolou mesto Izjum v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, vyhlásil podľa agentúry Interfax na štvrtkovom brífingu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. 

Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojom hlásení naopak tvrdí, že nepriateľské sily „nedosiahli úspech“ ani v jednom zo smerov, ktorými vedú svoju ofenzívu, hoci pokračujú s útokmi zo vzduchu.

Rusko podľa Kyjeva od začiatku invázie 24. februára prišlo už o 15 800 vojakov. Nie je pritom jasné, či sa tým rozumejú len padlí, alebo aj ranení, ktorí nie sú bojaschopní a zajatci.

10.44 h

Rozhodnutie Severoatlantickej aliancie vytvoriť bojovú skupinu NATO na Slovensku je vítané. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po príchode na mimoriadny samit NATO v Bruseli. 

10.40 h

Organizácia Greenpeace Slovensko spustila petíciu, v ktorej vyzvala predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby okamžite uvalila embargo na ruské fosílne palivá, a premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), aby zastavil ich dovoz na Slovensko.

Informovala hovorkyňa pre Greenpeace Slovensko Patrícia Brandysová s tým, že sa začína stretnutie európskych lídrov, na ktorom sa bude diskutovať o ruskej agresii a o krokoch smerujúcich k nezávislosti EÚ od dovozu fosílnych palív z Ruska. Brandysová poukázala na to, že 40 % ruského rozpočtu pochádza z obchodu s fosílnymi palivami.

10.18 h

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo vysídlené každé druhé ukrajinské dieťa. Informuje o tom Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF).

10.14 h

Slovensko sa z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine nachádza v oblasti energetickej bezpečnosti vo veľmi zložitej situácii. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) preto analyzuje všetky možnosti vrátane prípadného zavedenia inštitútu mimoriadnej regulácie.

Uviedol to predseda úradu Andrej Juris s tým, že by išlo o reguláciu v súlade s rámcom, ktorý stanoví Európska komisia (EK).

10.04 h

Ruská vláda v súčasnosti nemá záujem rokovať o prímerí na Ukrajine, keďže jej armáda zatiaľ nedosiahla stanovené vojenské ciele. Vyhlásil to šéf európskej diplomacie Josep Borrell, píše Reuters.

10.00 h

Ešte pred začiatkom štvrtkového mimoriadneho summitu NATO Biely dom v tichosti vytvoril tím zložený z predstaviteľov národnej bezpečnosti USA, aby načrtli scenáre, ako by mali Spojené štáty a ich spojenci reagovať, ak ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine chemické, biologické alebo jadrové zbrane. Informoval o tom denník The New York Times.

9.48 h

Najmenej štyria ľudia vrátane dvoch detí zahynuli v noci na štvrtok pri náletoch ruských jednotiek na východe Ukrajiny. Ďalších najmenej šesť osôb utrpelo zranenia, uviedol vo štvrtok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, píše AFP.

„Počet obetí môže byť, žiaľ, podstatne vyšší,“ povedal Hajdaj.

9.46 h

Slovensko-ukrajinskými hraničnými priechodmi prešlo v stredu 695 mužov, 1 686 žien a 1 025 detí. O dočasné útočisko požiadalo 1 530 osôb.

Celkový počet utečencov, ktorí prišli na Slovensko, je od 24. februára 265 396. Celkový počet dočasných útočísk od 1. marca je 50 844. Informovalo ministerstvo vnútra.

9.35 h

Severoatlantická aliancia by mala zdvojnásobiť svoju snahu o ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. Vyhlásila to estónska premiérka Kaja Kallasová po príchode na mimoriadny samit NATO v Bruseli.

„Myslím si, že musíme zdvojnásobiť naše úsilie. Putin nemôže vyhrať túto vojnu,“ povedala Kallasová s odkazom na ruského prezidenta. Šéf Kremľa podľa nej podniká kroky, „aby sme sa báli“ a aby „nás odradil od ďalšej pomoci Ukrajine“.

Podľa premiérky by sa však Západ nemal chytiť do tejto pasce. „Musíme zastaviť toho vojnového zločinca,“ dodala.

9.33 h

Akékoľvek použitie chemických zbraní Ruskom vo vojne na Ukrajine by mohlo spôsobiť kontamináciu aj na území členských krajín Severoatlantickej aliancie, upozornil vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Akékoľvek použitie chemických zbraní by zásadne zmenilo povahu konfliktu – bolo by to do očí bijúce porušenie medzinárodného práva a bude to mať rozsiahle a závažné dôsledky,“ uviedol Stoltenberg pred samitom.

9.27 h

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu len v meste Charkov na severovýchode krajiny zahynulo 294 civilistov vrátane 15 detí, uviedla tamojšia polícia na sociálnej sieti Telegram.

9.23 h

Francúzsky automobilový gigant Renault v stredu večer oznámil, že okamžite pozastavuje prevádzku vo svojom moskovskom závode po tom, čo Kyjev vyzval na bojkot firmy za to, že zostáva v Rusku.

9.16 h

Ak sa ktorákoľvek krajina Únie podvolí Putinovým ponižujúcim požiadavkám platiť za ropu a plyn v rubľoch, bude to akoby jednou rukou pomáhala Ukrajine a druhou rukou pomáhala Rusom zabíjať Ukrajincov. Na sociálnej sieti to vo štvrtok napísal šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba.

9.13 h

Severoatlantická aliancia bude naďalej vojensky podporovať Ukrajinu, priamo do konfliktu sa ale pre hrozbu jeho rozšírenia mimo ukrajinského územia nezapojí. Pred začiatkom štvrtkového mimoriadneho rokovania lídrov aliančných krajín to povedal šéf NATO Jens Stoltenberg.

Samit podľa neho schváli ďalšie posilňovanie východného krídla aliancie vrátane vytvorenia štyroch bojových skupín na Slovensku, v Maďarsku, v Rumunsku a v Bulharsku. Lídri krajín by sa mali zaviazať aj k ďalšiemu zvyšovaniu výdavkov na obranu.

9.06 h

Moskovská burza po mesiaci čiastočne obnovila obchodovanie s akciami. Hlavný index MOEX vzrástol asi o desať percent, zisky si pripisuje väčšina akcií.

9.03 h

V Rusmi okupovanom prístavnom meste Berďansk na juhovýchode Ukrajiny zničili obrovskú ruskú loď. Informovalo o tom ukrajinské námorníctvo, uvádza spravodajský portál CNN. Televízia síce toto tvrdenie nedokázala nezávisle overiť, no videá na sociálnych médiách podľa nej ukazujú rozsiahly požiar a následné explózie v prístave.

9.00 h

Ruská armáda za uplynulých 24 hodín ustúpila o viac než 30 kilometrov na východ od hlavného mesta Kyjev a začala s formovaním obranných pozícií na viacerých frontoch na Ukrajine, uviedol nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ministerstva obrany USA. Informovala o tom agentúra AFP.

8.45 h

Úlohou štvrtkového mimoriadneho samitu NATO v Bruseli je „zresetovanie“ bezpečnostnej a obrannej stratégie na východnom krídle Aliancie vytvorením bojových skupín v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a tiež na Slovensku.

Po príchode na samit to vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje Sky News.

8.40 h

Popredné japonské rafinérie oznámili, že prestanú dovážať ruskú ropu. Pridajú sa tak k rastúcemu zoznamu energetických spoločností, ktoré sa vyhýbajú ruskej rope po invázii na Ukrajinu.

Najväčšia japonská rafinéria Eneos Holdings nepodpísala nové zmluvy na ruskú ropu od začiatku vojny. Jej najbližší domáci rival Idemitsu Kosan v stredu (23. 3.) informoval, že nebude uzatvárať nové kontrakty na ruskú ropou.

8.27 h

Ruská federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) obmedzila prístup k internetovej spravodajskej službe Google News.

Tú obviňuje, že poskytuje prístup k „nepravdivým“ informáciám o ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine. Podľa agentúry AFP o tom informovali ruské tlačové agentúry.

8.05 h

Zatiaľ čo prezident Vladimir Putin prežíva vojnu vo svojom bunkri, daňových poplatníkov to stojí čoraz viac peňazí, napísal spravodajský server The Moscow Times. S odvolaním sa na najnovšie štatistiky ministerstva financií uviedol, že výdavky federálneho rozpočtu na „fungovanie ruského prezidenta“ sa počas tohtoročného januára a februára zvýšili o 40 %.

7.52 h

Rusko bude naďalej obmedzovať svoju civilnú leteckú dopravu na hraniciach s vojnovou zónou na Ukrajine. Uzavretie 11 letísk v danom regióne, platné od 24. februára, predĺžili do 1. apríla. Uviedla to ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija).

7.39 h

Valné zhromaždenie OSN bude vo štvrtok hlasovať o rezolúcii podporovanej vyše 90 krajinami, ktorá obviňuje Rusko zo stupňovania humanitárnej krízy na Ukrajine a požaduje okamžité zastavenie ruských nepriateľských akcií, predovšetkým útokov na civilistov a ich domy, na školy a na nemocnice.

Rusko podľa AP odsúdilo túto rezolúciu, označilo ju za „protiruskú“ a obviňuje jej podporovateľov, že ich v skutočnosti netrápi humanitárna situácia na Ukrajine, ale chcú túto pomoc spolitizovať.

7.30 h

Taliansko sa pripravuje na to, aby mohlo prijať ruských vedcov, ktorí chcú opustiť svoju krajinu. Oznámil to premiér Mario Draghi, píše AP.

V uplynulých týždňoch prišlo do Talianska asi 60 000 ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Tamojšia vláda pre nich vyčlenila prostriedky na pomoc s ubytovaním a začlenením do spoločnosti, no Draghi zdôraznil, že táto špeciálna pomoc sa netýka len ukrajinských občanov.

7.00 h

Ukrajinský generálny štáb oznámil, že keby sa vojna skončila práve teraz, museli by od mín očistiť územie s rozlohou 82 525 kilometrov štvorcových, čo je asi jedna sedmina krajiny – s rozlohou väčšou ako napr. Česká republika.

Uvedená potenciálne nebezpečná plocha na Ukrajine zodpovedá približne rozlohe Rakúska či Azerbajdžanu, poznamenal server BBC News.

6.51 h

Ruským jednotkám sa stále nedarí postupovať smerom na Kyjev, ukrajinská armáda ich zastavila pri predmestí Brovary východne od metropoly. Vo svojej pravidelnej správe zverejnenej na facebooku to uviedol ukrajinský generálny štáb.

Taktiež britské ministerstvo obrany v novej analýze situácie na bojisku potvrdilo, že sa ukrajinským silám darí blízko metropoly protivníka zadržiavať alebo dokonca zatláčať. Podľa neho ukrajinské jednotky dobyli pri Kyjeve späť obec Moščun a mesto Makariv.

6.42 h

Ruský prezident Vladimir Putin čelí reálnemu riziku vzbury alebo prevratu zo strany príslušníkov tajných služieb, v ktorých radoch rastie nespokojnosť pre tvrdé sankcie po invázii na Ukrajinu.

Britskému denníku The Times to povedal ruský exilový ochranca ľudských práv Vladimir Ovečkin. Ten v posledných týždňoch zverejnil viac ako desiatku správ od anonymného zdroja pôsobiaceho v ruskej Federálnej bezpečnostnej službe (FSB).

6.36 h

Najmenej 264 civilistov vrátane štyroch detí zahynulo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev od začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára. V stredu to oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala americká spravodajská televízia CNN.

6.30 h

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval občanov po celom svete, aby vyšli do ulíc a protestovali proti invázii Ruska na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Príďte s ukrajinskými symbolmi, na podporu Ukrajiny, na podporu slobody, na podporu života,“ povedal vo videopríhovore v angličtine. „Príďte na svoje námestia, na ulice, nech je vás vidieť a počuť,“ dodal.

6.22 h

Ruskí vojaci, ktorí okupujú juhoukrajinské mesto Cherson, „fašistickým štýlom“ zadržali jedného z najprominentnejších divadelných režisérov krajiny Oleksandra Knigu a odvliekli ho na neznáme miesto. Informoval ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko. V správe sa naňho odvolala tlačová agentúra AP.

6.15 h

Mimoriadny samit NATO v Bruseli, ktorý sa uskutoční vo štvrtok, je mimoriadny aj tým, že sa koná presne mesiac od začatia ruskej invázie na Ukrajine. V stredu večer to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová, krátko po odlete zo Slovenska.

Prezidentka bude zastupovať Slovensko na rokovaniach spojencov, ktoré sa budú týkať ďalšej pomoci Ukrajine a posilňovania východného krídla Aliancie.

6.13 h

Americké ministerstvo zahraničia informovalo, že Rusko začalo proces vyhostenia niekoľkých ďalších diplomatov z ambasády Spojených štátov v Moskve, píše AP.

Ministerstvo oznámilo, že v stredu dostalo zoznam diplomatov, ktorých ruský rezort zahraničných vecí vyhlásil za neželané osoby. Neuviedlo však, koľkých ľudí sa toto rozhodnutie, ktoré znamená ich vyhostenie z krajiny do 72 hodín, týka.

6.10 h

Spojené kráľovstvo dodá na Ukrajinu ďalších 6 000 obranných rakiet a pošle 25 miliónov libier na platy ukrajinských vojakov a pilotov. Oznámil to britský premiér Boris Johnson.

Vláda podľa neho rovnako uvoľní viac ako štyri milióny libier pre stanicu BBC World Service, aby jej umožnila širšie pokrytie udalostí v Rusku a na Ukrajine a zlepšila boj s dezinformáciami.

6.07 h

Bezpečnostná rada OSN zamietla ruskú rezolúciu o humanitárnej pomoci a ochrane civilistov na Ukrajine, ktorá sa nezmieňuje o úlohe Moskvy, informovala agentúra Reuters. Za hlasovalo len Rusko a Čína, zvyšných 13 členov sa hlasovania zdržalo.

6.03 h

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odporučil v telefonáte svojmu americkému kolegovi Joeovi Bidenovi, aby počkal s uvalením sankcií na ruského oligarchu Romana Abramoviča.

Ten môže byť podľa Zelenského dôležitým sprostredkovateľom pri mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou. Píše o tom The Wall Street Journal (WSJ), ktorý sa odvoláva na bližšie nešpecifikovaný zdroj.

6.01 h

Americký prezident Joe Biden pricestoval v stredu večer do Bruselu na sériu mimoriadnych summitov, zameraných na zastavenie vojny na Ukrajine, ktorú tam rozpútalo Rusko. Informovala o tom americká spravodajská stanica CNN.

Prezidentské lietadlo Air Force One pristálo na letisku v Bruseli o 21.03 h SEČ. po približne sedemhodinovom lete z Washingtonu.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet