Dánsko mohlo mať svoj tropický raj, no pred 105 rokmi – 31. marca 1917 – predalo Spojeným štátom tri svoje ostrovy v Karibskom mori. Od tohto dátumu ich svet pozná ako Americké Panenské ostrovy. Tento deň si ich obyvatelia pripomínajú ako Transfer day – „deň prevodu“.
Ako informuje americký server history.com, oba štáty o ostrovoch viedli rozhovory približne 50 rokov, až kým sa v roku 1917 nedohodli. Američanov vyšiel nákup za zlaté mince vo vtedajšej hodnote 25 miliónov dolárov.
Saint Thomas, Saint John and Saint Croix – to sú tri ostrovy v Karibiku, ktorých spoločná rozloha je 346 kilometrov štvorcových. Žije tu približne 90 000 obyvateľov.
Najprv profit, potom strata
Dánske imperialistické nálady klesali, tie americké rástli. Ako napísal pre časopis Caribbean Studies historik Isaac Dookhan, každá strana mala svoje vlastné motivácie. Pre USA, ktoré vtedy radi nadobúdali nové územia, bola vízia vlastniť tieto ostrovy lákavá.
Nakoniec úspešne zatlačili na Dánsko, aby ostrovy predalo, a to hrozbou vojenského útoku na túto neutrálnu krajinu počas prvej svetovej vojny.
Dáni im ustúpili v snahe vyhnúť sa americkému útoku. Zmluvu podpísal 16. januára 1917 prezident Woodrow Wilson, 31. marca došlo k odovzdania územia.
Dánsko kolonizovalo tieto tri ostrovy – známe vtedy ako Dánska Západná India – už v 17. a 18. storočí. Severský národ vtedy prinútil zotročených Afričanov pracovať na plantážach, kde sa vyrábali produkty, ako napríklad cukor, z ktorého Dánsko profitovalo až do 40. rokov 19. storočia, keď jeho ceny klesli, uvádza server.
V roku 1848 sa však otroci vzbúrili a vybojovali si slobodu tým, že sa vyhrážali dánskemu vedeniu vypálením miest. Po zrušení otroctva sa títo ľudia snažili stále pestovať plodiny.
Postupom času Dánsko zistilo, že udržiavanie ostrovov vo svojej moci je čoraz náročnejšie a stojí viac peňazí. Vtedy ich začali USA pozorovať ako možné budúce teritórium.
Prvé rokovania medzi USA a Dánskom sa začali v roku 1865, v roku, keď sa skončila občianska vojna. Štátny tajomník William Henry Seward v roku 1867 skutočne vyrokoval s Dánskom zmluvu o odstúpení ostrovov USA, ale Senát ju zamietol.
Rokovania sa opäť rozvinuli v 90. rokoch 19. storočia, ale stroskotali po vypuknutí španielsko-americkej vojny v roku 1898. Po tejto vojne USA získali územie Portorika v Karibiku a územia Guamu a Filipín v západnom Pacifiku. Filipíny ako jediné získali nezávislosť, pripomína dejepisný portál.
Prezidenta voliť nemôžu
Američania sa obávali, že o ostrovy mohlo mať záujem aj Nemecko, ktoré tiež patrilo ku koloniálnym mocnostiam. Práve preto sa rozhodli na Dánov zatlačiť a odkúpiť toto územie.
Hoci obyvatelia Amerických Panenských ostrovov mali občianstvo USA, politické práva, ako napríklad právo na voľbu vlastnej samosprávy, im dlho boli cudzie.
Vlastného guvernéra si tieto ostrovy volia až od roku 1970, dodáva server history.com. Členov Kongresu ani prezidenta USA však nemôžu voliť až do súčasnosti.
