V stredu 30. marca uplynie 155 rokov od momentu, keď Rusko oficiálne predalo Aljašku Spojeným štátom. V devätnástom storočí Rusom údajne nič neprinášala, ale Američania vedeli, že okrem bohatej prírody sa v nej skrýva nerastné bohatstvo. Známa je totiž zásobami plynu a ropy.
Aljaška sa nachádza v najseverozápadnejšej časti severoamerického kontinentu. Je jednoznačne najväčším a tiež jedným z najbohatších a rasovo najrozmanitejších štátov USA. Hlavné mesto Aljašky je Juneau. Objavil ju v roku 1741 dánsky moreplavec a bádateľ v ruských službách Vitus Bering.
Oficiálne je štátom USA, v poradí 49., od 3. januára 1959, najskôr bola dištriktom a potom teritóriom. Anglický názov Alaska je odvodený od slova Alaskax, niekedy tiež písaného Alyeska, ktoré v pôvodnom eskimáckom jazyku znamená „zem, ktorá nie je ostrovom“. Majetkom Američanov sa však stala už 30. marca 1867, stála ich 7,2 milióna dolárov.
Ruskú minulosť tohto územia v súčasnosti pripomínajú už len pravoslávne chrámy, ktoré sa zachovali z obdobia Ruskej ríše.
Prví Rusi sa dostali na jej územie v druhej polovici 18. storočia, no tento kraj nikdy nebol husto obývaný. V polovici 19. storočia tam žilo len do 1 000 obyvateľov. Pôvodne chcel vtedajší cár Alexander II. predať túto časť Britom, tí však o ňu nestáli.
Hektár ich stál len 4 centy
Po nákupe sa v USA vtipkovalo, že sú to hriešne peniaze za takú „chladničku“ či „horu ľadu“. Kritické hlasy umlčal fakt, že USA zaplatili Rusku za hektár územia približne štyri centy. Územie Rusi Američanom odovzdali v októbri 1867 v meste Sitka na Aljaške.
Kúpa sa navyše vzápätí ukázala výhodnou z hľadiska hospodárskeho aj strategického, najmä po objavení zlata a prepuknutí zlatej horúčky. Aj v súčasnosti sa tu nachádza zlato, jeho ročná ťažba však nevynáša viac než ropa vyťažená za jediný deň.
Hlavnú časť bohatstva Aljašky tvoria veľké náleziská „čierneho zlata“ (prvý nález oznámili už v roku 1900). O pravej „ropnej horúčke“ sa dá hovoriť až po úspešnom vrte v júni 1968.
