Jeho hororový román Dracula sa dodnes teší nesmiernej obľube. Do filmovej podoby ho spracovali nespočetnekrát. Írsky spisovateľ Abraham „Bram“ Stoker zomrel pred 110 rokmi.
Bram Stoker sa narodil 8. novembra 1847 v írskom Clontarfe neďaleko Dublinu. Mal šesť ďalších súrodencov, sám bol neduživým dieťaťom, ktoré trávilo veľa času na lôžku, pretože pohyb mu spôsoboval veľké bolesti.
Matka ho zabávala rozprávaním strašidelných príbehov, ktoré neskôr ovplyvnili jeho tvorbu. Z chorľavého chlapca prekvapivo vyrástol mladý muž plný sily.
Na Triniti College v Dubline, kde začal študovať v roku 1864 matematiku, sa dokonca s veľkým úspechom venoval atletike a vyhral viacero cien. Na univerzite ho tiež fascinovala literatúra, filozofia a dráma.
Po štúdiách sa mladý Stoker živil ako úradník, no onedlho ho zlákalo umenie. Stal sa novinárom a písal divadelné recenzie pre periodikum Dublin Evening Mail. Jedna z nich ho priviedla do kontaktu s najznámejším hercom tej doby Henrym Irvingom, s ktorým ho spájalo dlhoročné priateľstvo.
V roku 1878 sa Stoker stal manažérom Irvingovho divadla v Londýne. Na tomto mieste zotrval takmer 30 rokov. Do Londýna už prišiel ženatý s herečkou Florence Balcombeovou, ktorú prebral inej neskôr známej literárnej osobnosti Oscarovi Wildeovi.
V Londýne pokračoval v písaní, jeho román The Snake’s Pass (Hadia cesta) mu vyšiel v roku 1890. Ešte v Dubline napísal román Duties of Clerks of Petty Sessions in Ireland (Povinnosti úradníkov pri malicherných schôdzkach v Írsku).
Ďalším dielom bola zbierka poviedok určená deťom Under the Sunset (Po západe slnka, 1881), ktorú kritici označovali za priveľmi desivú pre detskú dušu.
Ikonický Dracula
Jeho najznámejší a najúspešnejší román Dracula ho obral o sedem rokov života, kým ho pripravil na publikovanie. Podarilo sa mu to až v roku 1897.
Povráva sa, že inšpiráciou k napísaniu tohto románu mu bol svetoznámy uhorský cestovateľ Ármin Vámbéry, pôvodom zo Slovenska (Svätý Jur), od ktorého sa Stoker dozvedel o dovtedy málo známom valašskom kniežati Vladovi III. prezývanom tiež Drakula.
Známy bol tiež pod prezývkou Vlad Napichovač, ktorú získal pre svoj obľúbený spôsob zabíjania – napichovania ľudí na kôl.
Vámbéry mu mal byť aj predlohou k jednej z hlavných postáv románu – profesorovi Abrahamovi Van Helsingovi.
Abraham Stoker zomrel 20. apríla 1912 v Londýne. Dožil sa 64 rokov. Niektorí historici pripisujú jeho smrti prepracovaniu, iní zasa syfilisu. Pred smrťou ho niekoľkokrát postihla mŕtvica.
Popularita neutícha
Prvou filmovou verziou Draculu bola neautorizovaná nemecká snímka Nosferatu z roku 1922. Keďže v tom čase bol už autor románu po smrti, jeho vdova podnikla právne kroky a dielo museli skartovať.
Spor pritiahol pozornosť verejnosti a román Dracula sa onedlho stal štandardom, s ktorým sa porovnávali iné upírske diela. Príbeh krvilačného upíra sa dočkal svetovej slávy a inšpiroval veľký počet ďalších umeleckých diel.
Írsky poštový úrad vydal v roku 1997 štyri pamätné známky pri príležitosti 100. výročia vydania knihy o najslávnejšom upírovi na svete Draculovi.
Niektoré zdroje uvádzajú, že autora Draculu ovplyvnil pri písaní upírskeho románu iný írsky autor záhadných poviedok a mysterióznych románov, Joseph Sheridan Le Fanu, a jeho román Carmilla (1872).
Isté však je, že práve Stokerov Dracula sa stal synonymom upírov a strašidelných románov a je známy dodnes. Dracula je nepochybne jednou z „ikonografických“ postáv popkultúry 20. storočia.
O jeho nesmiernej obľube svedčí neuveriteľne vysoký počet nových reedícií na celom svete, ale aj neutíchajúci záujem filmárov a divadelníkov.
Jedným z najúspešnejších filmových spracovaní bol Dracula (1992) režiséra Francisa Forda Coppolu, ktorý získal aj troch Oscarov. Hlavnú úlohu grófa Draculu stvárnil britský herec Gary Oldman.
