Vďaka svojim prírodným unikátom, ku ktorým patrí napríklad Stolová hora či Mys dobrej nádeje, mnohí Kapské Mesto označujú za jedno z najkrajších miest na svete.
Významné priemyselné stredisko a námorná križovatka na jednej z najdôležitejších námorných trás na svete sa rozprestiera na úpätí Stolovej hory na pobreží Atlantického oceánu.
Od založenia legislatívneho hlavného mesta Juhoafrickej republiky (JAR), o ktoré súperili v minulosti Holanďania s Britmi, uplynie v stredu 6. apríla 370 rokov.
Prvým Európanom, ktorý oboplával Mys dobrej nádeje a urobil o ňom prvú písomnú zmienku, bol koncom 15. storočia (1488) portugalský moreplavec Bartolomeo Diaz.
Až do polovice 17. storočia Európania túto oblasť trvalo neobývali. Stalo sa tak až vďaka holandskému moreplavcovi Janovi van Riebeeckovi.
Holandská Východoindická spoločnosť ho poverila, aby pre lode plávajúce do východnej Afriky a Ázie vybudoval zásobovaciu stanicu. Jej základy položil 6. apríla 1652, čím súčasne položil základný kameň nového mesta.
Mesto má výbornú geografickú polohu
Za svoj vznik vďačí Kapské Mesto vynikajúcej geografickej polohe. Ležalo približne na polceste námornej trasy medzi Európou a Áziou. Práve preto sa tam rozhodli Holanďania postaviť neskôr aj pevnosť, ktorú nazvali Hrad dobrej nádeje (v holandčine Kasteel de Goede Hoop, po anglicky Castle of Good Hope).
Stanica sa postupne premenila na dôležitý obchodný prístav a po príchode ďalších európskych osadníkov sa stala centrom holandskej kolónie Kapsko.
Počas nasledujúcich 150 rokov sa stal z Kapského Mesta pod holandskou vládou dôležitý prístav poskytujúci miesto na odpočinok námorníkom plaviacim sa ďalej do Ázie. V roku 1795 obsadila Kapské Mesto po bitke pri Muizenbergu Veľká Británia, avšak v roku 1803 mesto vrátili Holandsku.
To však netrvalo dlho, pretože po bitke pri Blaauwbergu získali Kapské Mesto v januári 1806 opäť Briti. V roku 1814 sa stalo hlavným mestom britskej Kapskej kolónie.
Zlatá horúčka viedla ku segregácii
Objav zlata a diamantov vyvolal na konci 19. storočia v Južnej Afrike zlatú horúčku. Tá na jednej strane viedla k zvýšenému obchodnému ruchu a ekonomickému rozvoju Kapského Mesta, na strane druhej ale s rýchlym nárastom počtu prisťahovalcov dochádzalo k rôznym etnickým problémom.
Na začiatku 20. storočia sa začala v JAR presadzovať rasová segregácia a na periférii mesta vznikali černošské i multietnické štvrte.
V roku 1910 bola vyhlásená Juhoafrická únia s Kapským Mestom ako legislatívnym centrom a sídlom parlamentu.
Vláda sídlila v Pretórii. Zavedením rasovej segregácie a politiky apartheidu, boli mnohé multietnické štvrte mesta zničené, obyvatelia násilne vysťahovaní a odporcovia apartheidu, medzi nimi aj Nelson Mandela, väznení na ostrove Robben (Robben Island).
Po páde apartheidu sa stal Nelson Mandela v rokoch 1994 až 1999 prvou hlavou Juhoafrickej republiky čiernej pleti. Aj v samotnom Kapskom Meste sa mnohé zmenilo. Mesto zaznamenalo nový ekonomický rozvoj a stalo sa vyhľadávanou turistickou destináciou.
