Významný slovenský prírodovedec Dionýz Štúr sa narodil pred 195 rokmi – 2. apríla 1827 – v Beckove. Svojimi výsledkami v oblasti geológie, fytopaleontológie a botaniky vytýčil smer novodobého výskumu v strednej Európe.
Dionýz sa narodil do učiteľskej rodiny Jozefa Štúra a Jany (Johanky) rodenej Riznerovej. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. On a Ľudovít Štúr boli bratrancami v druhom stupni príbuzenstva.
Na strednú školu chodil do Modry, kam sa v 12 rokoch presťahoval s rodičmi a sestrou. Študoval aj na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1844 začal vo Viedni študovať matematiku, fyziku a chémiu.
K prírodným vedám ho priviedli profesori
Pod vplyvom prednášok významného mineralóga prof. Viliama Haidingera a botanika prof. Endlichera ho zaujali prírodné vedy, ktoré rozhodli o jeho ďalšej životnej dráhe, píše portál vedaatechnika.sk.
Vynikal veľkým nadaním, pracovitosťou a láskou k prírodným vedám. Získal štipendium na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici.
Po ukončení štúdií nastúpil vo Viedni do Ríšskeho geologického ústavu. Robil výskum a geologické mapovanie v celej bývalej Rakúsko-uhorskej monarchii.
Geologický výskum robil po celom Rakúsko-Uhorsku
Geologický výskum robil v rozličných krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, a to v Alpách, severovýchodnom Taliansku, Dalmácii, na Slovensku, v Čechách, Sedmohradsku, Haliči a tak ďalej.
V teréne študoval a zbieral geobotanické nálezy. Určil základnú vzájomnú spätosť Álp a Karpát a upozornil na rozdielnosti týchto dvoch vysokohorských sústav.
Za geologickú mapu dostal zlatú medailu
Jeho práca sa stala pilierom prvej prehľadnej geologickej mapy bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie. Za geologické mapy, ktoré zostavil mu bola v máji 1862 na Svetovej výstave v Londýne udelená zlatá medaila.
Jeho vedecká činnosť spadá do troch vedných odborov, a to geológie, fytopaleontológie a botaniky. Publikoval vedecké články a štúdie. Geologické pomery na Slovensku riešil vo viac ako dvadsiatich prácach.
Ich vedeckou úrovňou sa stal najuznávanejším geológom monarchie druhej polovice 19. storočia najmä v oblasti fytopaleontológie. Študoval flóru triasových a jurských vrstiev na Slovensku, ale aj flóru kulmských bridlíc a karbónskych panví, píše portál vedaatechnika.sk.
Ku koncu svojho života sa opäť vrátil ku geologickému mapovaniu, a to okolia Viedne. Svojím širokým rozhľadom položil základy novému výskumu v geológii, fytopaleontológii a botanike v strednej Európe.
Pocty a vyznamenania
Dionýz Štúr zomrel vo Viedni 9. októbra 1893 po dlhšej srdcovej chorobe. Časť jeho veľkého herbára, ktorý daroval Matici slovenskej, je v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
Pre chudobných slovenských študentov zanechal študijnú základinu 15 000 zlatých. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine
Na jeho pamiatku udeľuje Slovenská akadémia vied (SAV) za prírodovedné práce Medailu D. Štúra. Na jeho počesť v roku 1953 nazvali Slovenský geologický ústav v Bratislave Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra.
