Leonardo da Vinci sa považuje za najkreatívnejšieho génia v dejinách ľudstva. Umelec sa stal známym nielen vďaka svojim majstrovským obrazom ako Posledná večera či Mona Lisa. Uznávali ho, lebo bol tiež tvorcom mnohých vynálezov, ktoré predbehli svoju dobu.
Pomohol výrazne posunúť anatómiu, astronómiu a stavebníctvo. Jeho odkaz a genialita ovplyvnila generácie mnohých umelcov i učencov a ľudí fascinujú dodnes.
Od narodenia Leonarda da Vinciho, svetoznámeho a legendami opradeného talianskeho renesančného maliara, architekta, vynálezcu, matematika a astronóma, uplynulo v piatok (15. 4.) 570 rokov.
Vtipný človek, ktorý učil učiteľov
Leonardo di ser Piero da Vinci sa narodil 15. apríla 1452 v talianskom mestečku Vinci, ležiacom neďaleko Florencie. Bol nemanželským synom Piera da Vinci, mladého právnika a Cateriny, sedliackeho dievčaťa.
Už v detstve sa u neho prejavilo nadanie na kresbu a maľovanie. Nevynikal pritom len v umení. „Bol veľmi zábavný, nebol to žiaden suchár. Bol veľmi žoviálny v mladosti, v spoločnosti ho mali veľmi radi,“ opísal ho v Rádiu Slovensko pedagóg Stano Lajda.
Keď mal 15 rokov, otec poslal mladého Leonarda na štúdiá umenia do Florencie. Okolo roku 1466 sa stal učňom u známeho renesančného maliara Andrea del Verrocchia, ktorý bol jeho talentom unesený.
Bol taktiež vynikajúci hudobný spevák, ktorý vyhral v tom čase aj prestížnu hudobnú súťaž. Viac ako po obdive však túžil po poznaní. „Chodil pozorovať vtáky, skúmal anatómiu myší. Vyšším intelektom už od detstva potrápil nejedného učiteľa,“ priblížil ďalej Lajda.
Najvýznamnejšie diela
Leonardo da Vinci spolupracoval najskôr so svojím učiteľom, ale neskôr si založil vlastný ateliér.
V roku 1482 odišiel do Milána, kde namaľoval nástennú maľbu Ultima Cena (Posledná večera, 1495 až 1497), ktorá sa považuje za najväčšie výtvarné dielo na svete. V roku 1503 začal vo Florencii pracovať nad svojím ďalším impozantným dielom La Gioconda (Mona Lisa).
Portrét Mony Lisy, ktorý dokončil pravdepodobne okolo roku 1506, patrí medzi najznámejšie a najslávnejšie obrazy na svete. Svojou popularitou prevyšuje všetky ostatné a žiadne iné dielo nie je predmetom takého hlbokého obdivu i zvedavosti zároveň.
Rogalo či skafander
Po návrate do Milána v roku 1506 sa Leonardo da Vinci okrem maľovania venoval poznávaniu anatómie ľudského tela, pričom na svoj výskum využíval aj pitvu.
Už pred tým ho zaujali rôzne konštrukcie vojenských vynálezov a známe boli jeho pokusy o zostrojenie lietajúceho a obrneného stroja či ponorky.
Zanechal množstvo rôznych skíc, plánov a vynálezov, ktoré sa realizovali až o niekoľko storočí neskôr. Išlo napríklad o lodnú skrutku, rogalo, padák alebo potápačský skafander.
V roku 1516 prijal pozvanie francúzskeho kráľa Františka I., známeho podporovateľa umenia, ktorý mu udelil titul kráľovského maliara. Leonardo da Vinci sa usídlil na zámku Clos Lucé pri mestečku Amboise, kde žil až do svojej smrti.
Slávny maliar, geniálny vedec a vynálezca zomrel 2. mája 1519. Podľa poslednej vôle ho pochovali v kostole sv. Florentína v Amboise.
Francúzsky maliar Jean Auguste Dominique Ingres zobrazil da Vinciho skon v spoločnosti kráľa Františka I. v maľbe Francois I recoit les derniers soupirs de Leonard de Vinci (Posledný výdych Leonarda da Vinci) z roku 1818.
