Český herec Svatopluk Beneš bol jednou z posledných hviezd filmu prvej Československej republiky (ČSR). Vytvoril okolo 200 postáv ako predstaviteľ romantických, komických i dramatických rolí.
Hereckými partnerkami elegána filmového plátna boli české hviezdy ako Adina Mandlová, Lída Baarová či Nataša Gollová. V stredu (27. 4.) uplynulo presne 15 rokov od jeho úmrtia.
Mladík, ktorý ušiel
Rodák z českého mesta Roudnice nad Labem Svatopluk Beneš sa narodil 24. februára 1918 do rodiny železničiara Petra Beneša. Sklony k herectvu sa u neho začali prejavovať už v gymnaziálnych rokoch. Štúdium na gymnáziu neukončil, doslova z neho ušiel a zapísal sa na Pražské konzervatórium.
Pred kamerou stál už vo veku šestnásť rokov vo filme Hudba srdcí (1934). Svoju prvú významnú rolu získal v snímke Studentská máma (1935). V divadelnom žánri našiel svoj životný zmysel. Jeho materskou scénou sa stalo pražské Divadlo na Vinohradech a neskôr Městská divadla pražská (1950-1985).
Popularita priniesla hercovi aj úlohy na striebornom plátne. Vo filme Ohnivé léto (1939) dostal príležitosť zahrať si hlavnú úlohu mladíka Šimona s v tom čase populárnou herečkou Lídou Baarovou a jej sestrou Zorkou Janů.
Exceloval i vo filme Minulost Jany Kosinové (1940) s herečkou Vlastou Matulovou v hlavnej úlohe. Svatopluk Beneš bol podľa filmovej kritiky noblesný a dokonalý. Podľa svojich hereckých kolegov bol umelec taký aj v živote.
Vo filme Noční motýl (1941) stelesnil mladého neodolateľného poručíka Kalu, do ktorého sa zamilovala Marta Dekasová. Príbeh zaznamenal úspech v tom istom roku aj na IX. Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v talianskych Benátkach.
Komediálne aj vážne postavy
Herec sa presadil aj v komediálnom žánri – napríklad vo filmoch Neviděli jste Bobíka? (1944) alebo Hostinec „U kamenného stolu“ (1948), Dědeček automobil (1956). Vo filme Dobrý voják Švejk (1956) sa Beneš ako nadporučík Lukáš objavil po boku vynikajúceho českého komediálneho herca Rudolfa Hrušínského.
Medzi jeho vážne filmové postavy patrí tá Tomáša Garriguea Masaryka vo filme Člověk proti zkáze (1989). Film proti nastupujúcemu fašizmu a ohrozeniu krehkých demokratických slobôd bol zároveň zrkadlom posledných rokov života Karla Čapka.
Benešovým posledným filmom o šokujúcich postrehoch z vojny boli Želary (2003). Jeho partnerkou v snímke bola ďalšia z hviezd predvojnového filmu Zita Kabátová. V roku 1997 získal herec Svatopluk Beneš Cenu Thálie za celoživotné dielo.
Trápenie v závere
Herec bol otcom dvoch detí Alexandry a syna, svojho menovca Svatopluka ml., ktorý je filmovým dokumentaristom. Na pultoch českých kníhkupectiev sa v roku 2004 objavila aj kniha spomienok od Svatopluka Beneša s názvom Být hercem. Útla knižka umožní čitateľom vcítiť sa do profesie herca, do jeho pocitov, túžob ale i obáv.
Po poslednom nakrúcaní nasledovalo kritické obdobie. Herec bol niekoľko rokov slepý, pripútaný na lôžku a túžil po ukončení svojho trápenia. Zomrel 27. apríla 2007 v Prahe.
