Dvojmesačný konflikt Veľkej Británie s Argentínou o Falklandské ostrovy sa stal najväčšou akciou britského vojnového námorníctva od druhej svetovej vojny.
Falklandské ostrovy pred 40 rokmi – 2. apríla 1982 – obsadil argentínsky diktátor Leopold Galtieri.
Prekvapivým vojenským činom sa usiloval o upevnenie svojej moci, stal sa však presný opak. Britské oddiely po 74 dňoch bojov porazili tie argentínske a Falklandy tak zostali britské.
Konflikt pomohol Thatcherovej k znovuzvoleniu
Konflikt pomohol vtedajšej britskej premiérke Margaret Thatcherovej k znovuzvoleniu a Leopoldovi Galtierimu k zosadeniu. Argentína však toto nehostinné súostrovie s tromi tisíckami obyvateľov v samotnom cípe južného Atlantiku považuje aj naďalej za svoje územie.
„Ak chcú prísť, nech prídu! Budeme s nimi bojovať! „ vykrikoval Galtieri pred zhromaždeným davom na Plaza del Mayo v Buenos Aires 10. apríla 1982, po tom ako hŕstka jeho dôstojníkov týždeň predtým obsadila ostrovy.
O desať dní neskôr ale rovnaké námestie zaplnilo najväčšie zhromaždenie od vojenského prevratu v roku 1976 a požadovalo usporiadanie volieb.
Invázia bola „zúfalým gestom topiaceho sa muža, ktorý sa chcel udržať pri moci,“ uviedol Edgardo Esteban, riaditeľ Falklandského múzea v Buenos Aires, ktorý sa konfliktu osobne zúčastnil ako vojak.
Vojna na konci sveta
Inváziou na nehostinné ostrovy, ktorých hlavnou ekonomickou aktivitou bol chov oviec, sa generál Galtieri pokúšal odvrátiť pozornosť Argentínčanov od hospodárskej krízy aj represií vojenského režimu.
A počítal pritom s britským sklonom k ústupkom. „Od fiaska v Suezi v roku 1956 bola britská zahraničná politika jediným dlhým ústupom,“ napísala vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová neskôr v pamätiach. Političku, prezývanú železná lady, ale Galtieri odhadol zle.
Po vypuknutí vojny o nej britské médiá písali ako o osudovej bitke medzi diktatúrou a demokraciou, medzi barbarstvom a civilizáciou. Na stranu Argentíny sa postavili, s výnimkou Čile, latinskoamerické krajiny, ktoré v strete videli oprávnený boj proti kolonizátorom.
Súostrovie bolo predmetom sporov už storočia
Konkrétnu pomoc argentínskym jednotkám poskytlo len Peru, ktoré sa ale tiež, rovnako ako OSN, usilovalo o mierové rokovania. Britániu podporili USA a časť Európy. Prímerie, ktoré sa osobne v Buenos Aires snažil dohodnúť aj pápež Ján Pavol II., bolo uzavreté až 14. júna 1982.
Súostrovie bolo predmetom sporov niekoľkých krajín už od 16. storočia.
Dodnes nie je jasné, kto ostrovy objavil. Najčastejšie sa hovorí o britskej výprave Johna Davisa z roku 1592, podľa iných bol prvý o 60 rokov skôr Portugalec Esteban Gómez.
V roku 1690 pomenovali oblasť Angličania podľa lorda Falklanda, druhé meno – Malvíny – dali ostrovom francúzski námorníci zo St. Malo.
Podľa londýnskej dohody z roku 1771 pripadli ostrovy Španielsku, ktoré ich ale nekolonizovalo. V roku 1820 pripadli novovzniknutej Argentíne, už v roku 1833 ich opäť kolonizovali Briti.
Argentína sa ale nevzdávala a hneď na prvom zasadnutí OSN v roku 1946 vzniesla požiadavku na ich vrátenie z titulu „dedičského práva“ na španielske kolónie.
Práve po druhej svetovej vojne sa začali zhoršovať argentínsko-britské vzťahy. Dovtedy boli celkom pokojné, pretože medzi krajinami boli intenzívne hospodárske styky. V roku 1946 sa ale k moci dostal Juan Domingo Perón, ktorý znárodnil aj britské podniky.
Stovky vojakov spáchali samovraždu
Vojna z roku 1982 stála život 255 Britov a 649 Argentínčanov. Ďalšie viac ako tri stovky traumatizovaných veteránov neskôr spáchali samovraždu.
Pamätníci falklandskej vojny sa podľa argentínskych médií mnohokrát sťažovali na ťažké podmienky a kruté zaobchádzanie, ktorému boli zo strany diktatúry vystavení.
V septembri 2015 boli zverejnené archívne dokumenty, podľa ktorých argentínska armáda počas vojny o Falklandy mučila svojich vlastných vojakov.
Diplomatické styky medzi oboma krajinami boli plne obnovené až vo februári 1990. Argentína sa však stále snaží o nové rokovania. Napríklad na jar 2012 protestovala proti „zvyšovaniu vojenskej prítomnosti Británie v oblasti“ po tom, čo Londýn, ktorý má od vojny na Falklandoch trvalo rozmiestnených asi tisíc vojakov, vyslal k ostrovom modernú vojnovú loď a dediča britského trónu, princa Williama.
V referende „vyhrala“ Británia
V marci 2013 sa na Falklandoch uskutočnilo referendum, v ktorom sa drvivá väčšina voličov vyjadrila, že chcú zostať zámorským územím Veľkej Británie. Argentína ale výsledok referenda neuznáva.
Osobitný výbor OSN pre dekolonizáciu schválil v júni 2014 novú rezolúciu, v ktorej vyzval Britániu a Argentínu, aby svoj dlhoročný spor o ostrovy vyriešili.
Výbor tým v podstate podporil stanovisko Argentíny, pretože neprihliadol na výsledky referenda.
Argentína sa ďalej hlasno ozýva proti údajnej britskej okupácii ostrovov. V marci 2015 napríklad oficiálne odsúdila u OSN a ďalších medzinárodných organizácií rozhodnutie Británie posilniť svoju vojenskú prítomnosť na Falklandských ostrovoch.
