Na hlavný obsah

Vojna na Ukrajine ohrozuje aj kultúrne a historické pamiatky

UNESCO zaznamenalo už viac ako 70 zničených lokalít historického významu.

Vojna na Ukrajine ohrozuje aj kultúrne a historické pamiatky
Pamätník vojvodu de Richelieu v Odese obložený pieskovými vrecami. Foto: ČTK/ABACA

Ukrajina prichádza počas vojny nielen o ľudské životy, ale aj o kultúrne a historické dedičstvo. Na zozname sú desiatky budov, múzeí, kostolov či rôznych menších a väčších pamätníkov.

UNESCO zaznamenalo doposiaľ viac ako 70 zničených lokalít historického významu. Niekde zničili celé mestá so všetkým, čo sa v nich nachádza. Inde historické ulice v centre – napríklad v Charkove, kam smeruje najnovšia ruská ofenzíva.

V 17. storočí ho založili Kozáci. O dve storočia neskôr malo prvú univerzitu na Ukrajine a bolo aj prvým hlavným mestom Ukrajinskej socialistickej republiky.

Charkov má bohatú históriu aj v podobe budov. Sumskú ulicu, ktorou sa pýšil, zničilo bombardovanie ruských vojakov. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Weissová.

Ochrana pamiatok

„Ľudia to vidia v televízii. Ruské sily útočia v historických centrách, v miestach, kde je srdce a história. To je ich taktika. V Charkove zničili budovy z obdobia konštruktivizmu, gotické – takzvaná architektúra z červených tehál,“ uviedla charkovská architektka Jenia Gubkinová.

„Ale najviac zasiahnuté sú tie zo začiatku 20. storočia, teda z obdobia secesie, vo Francúzsku známom ako Art Noveau, my to voláme Moderna,“ dodala.

Niektoré pamiatky sa obyvatelia mesta snažia ochrániť. Napríklad obložili 16 metrov vysokú sochu zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry Tarasa Ševčenka vrecami s pieskom.

Tie však podľa Jenie Gubkinovej nebudú stačiť. Zatiaľ čo v Ľvove alebo Odese Rusi ostreľovali, v Charkove používajú ťažké zbrane a bomby, pred ktorými sa kultúrne a národné pamiatky zachrániť nedajú.

Drahá obnova

To platí aj pre typické socialistické činžiaky, v ktorých na Ukrajine bývajú milióny ľudí. Zničené sú stovky, ak nie tisíce. Hoci nepatria medzi vizuálne pekné dedičstvo, raz sa budú musieť opraviť alebo postaviť nanovo.

„Vždy, keď hovoríme o zničenej architektúre, musí sa hovoriť aj o kríze bývania, ktorú vojna spôsobí. Nemôže sa na to reagovať iba tým, že sa postavia utečenecké tábory. Musíme sa zamyslieť nad tým, ako ich znovu postaviť, aby neišlo o dočasné miesta, ale aby mali zmysel, aby sa tam ľudia mohli vrátiť,“ vysvetľuje Gubkinová.

Ukrajinské úrady odhadujú, že obnova zničenej infraštruktúry môže stáť už viac ako 10 miliárd dolárov. Pamiatkoví ochranári sa obávajú, že na mnohé vzácne historické lokality nezostanú peniaze, neobnovia sa vôbec alebo len v obmedzenej miere.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál