Na hlavný obsah

Za akých podmienok by NATO vstúpilo do vojny na Ukrajine?

Prinášame tri možné scenáre vývoja udalostí.

Za akých podmienok by NATO vstúpilo do vojny na Ukrajine?
Ilustračná snímka. Foto: ČTK/ABACA

Vojnový konflikt na Ukrajine priniesol pre Severoatlantickú alianciu (NATO) novú výzvu. Ako poskytnúť Ukrajine dostatočnú vojenskú podporu, aby sa mohla brániť bez toho, aby sa NATO nechalo vtiahnuť do konfliktu a ocitlo sa vo vojne s Ruskom?

Ukrajinská vláda bola vo svojich výzvach o pomoc veľmi priama, píše BBC.

Chce, aby tanky, bojové lietadlá, bezpilotné lietadlá a pokročilé protiraketové systémy protivzdušnej obrany čelili rastúcim ruským leteckým útokom, ktoré neustále vyčerpávajú ukrajinské strategické zásoby paliva.

Čo bráni Aliancii, aby zakročila?

Mnohí ľudia sa pýtajú, čo presne bráni Aliancii, aby zakročila? Odpoveď je jednoduchá: eskalácia.

Riziko, že sa Rusko uchýli k použitiu taktických jadrových zbraní, čiže jadrových zbraní s krátkym dosahom, alebo že sa konflikt rozšíri za hranice Ukrajiny a prerastie do celoeurópskej vojny je to, na čo západní lídri neustále myslia.

Rusko je jadrovou veľmocou, pripomenul svetu Putin

Ruský prezident Vladimir Putin na začiatku tejto vojny svetu pripomenul, že Rusko je jadrovou veľmocou a nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti.

USA jeho príklad nenasledovali, pretože nezistili, že by sa ruské jadrové hlavice pohli z ich bezpečnostných skladovacích bunkrov.

Jadrové zbrane neboli v boji použité posledných 77 rokov. NATO sa obáva, že akonáhle sa prelomí toto „jadrové tabu“, aj keď sa škody obmedzia len na lokalizovaný cieľ na ukrajinskom bojisku, tak sa nevyhnutne zvýši riziko jadrovej vojny medzi Západom a Ruskom.

Dosť na prežitie, nie však na víťazstvo

Česká republika už poslala Ukrajine tanky T-72 zo sovietskej éry. Stala sa tak prvou krajinou NATO, ktorá pristúpila k takémuto kroku. Slovensko darovalo svojmu východnému susedovi raketový systém protivzdušnej obrany S-300.

Britský poslanec Tobias Ellwood, ktorý predsedá parlamentnému výboru pre obranu, je jedným z tých, ktorí veria, že Putin blafuje, keď vyvoláva prízrak jadrových zbraní, a že NATO by malo robiť viac.

„Boli sme príliš opatrní v zbraňových systémoch, ktoré sme boli ochotní poskytnúť. Potrebujeme rozhodnejší postoj. Dávame Ukrajincom dosť na to, aby prežili, ale nie dosť na víťazstvo, a to sa musí zmeniť,“ vyhlásil.

Britský premiér Boris Johnson po minulotýždňovej návšteve Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, oznámil, že Spojené kráľovstvo pripravuje nový balík finančnej a vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Británia pošle na Ukrajinu ďalších 120 obrnených vozidiel a protilodných raketových systémov.

Tri hypotetické scenáre

Ako môže rusko-ukrajinská vojna vyeskalovať do celoeurópskeho konfliktu, do ktorého by sa zasiahlo aj NATO?

Existuje niekoľko potenciálnych scenárov. BBC priniesla tri z nich:

1. Protilodná raketa dodaná niektorým členským štátom NATO, ktorú vypália ukrajinské sily v Odese, by zasiahla a potopila ruskú vojnovú loď v Čiernom mori. Rusko by pri zásahu prišlo o niekoľko desiatok námorníkov.

Útok takéhoto rozsahu a s takým počtom obetí by bol bezprecedentný a Putin by bol pod tlakom nejakou formou musel reagovať.

2. Ruské rakety by zaútočili na zásobovací konvoj vojenského materiálu, ktorý by na Ukrajinu prichádzal z krajiny NATO, napríklad z Poľska alebo Slovenska.

Ak by došlo k úmrtiam alebo zraneniam na území členského štátu Aliancie, mohlo by to potenciálne viesť k aktivovaniu článku 5. Ten hovorí o tom, že útok na jedného alebo viacerých členov Aliancie je považovaný za útok na všetkých. To by priviedlo celú Alianciu k obrane napadnutej krajiny.

3. Uprostred krutých bojov na Donbase by došlo v priemyselnom zariadení k výbuchu a následnému uvoľneniu toxických chemických plynov. Aj keď sa to už stalo, neboli hlásené žiadne úmrtia.

Ak by to však viedlo k takému množstvu obetí, aké bolo možné vidieť pri použití jedovatého plynu v Sýrii v oblasti Ghúta, a ak by sa zistilo, že to ruské sily spôsobili úmyselne, NATO by bolo povinné odpovedať.

V Sýrii počas občianskej vojny v roku 2013 došlo k viacerým chemickým útokom, pri ktorých zahynulo niekoľko stoviek ľudí.

Aký by mal byť koniec konfliktu?

Hoci západné štáty prejavili vzácnu jednotu pri reakcii na ruskú inváziu, existujú náznaky, že sa nezamýšľajú nad tým, aký by mal byť koniec tohto konfliktu.

„To, čo sa tu snažíme dosiahnuť, je poskytnúť Ukrajine každú možnú pomoc, okrem tretej svetovej vojny. Problém je v tom, že Putin je lepší hráč pokru ako my,“ uviedol pre BBC jeden z najskúsenejších britských vojenských generálov, ktorý si želá zostať v anonymite.

Poslanec Tobias Ellwood súhlasí. „Rusko to robí (hrozbu eskalácie) veľmi efektívne. A my sme vystrašení,“ uzavrel.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet