Od roku 1949, kedy vznikol Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) v ňom bola tanečnou majsterkou nepretržite takmer tri desaťročia – až do roku 1976. Heda Melicherová zasvätila celý svoj život folklóru. V piatok 20. mája uplynulo od narodenia bývalej sólistky SĽUK-u, tanečnej pedagogičky a dramaturgičky 90 rokov.
Hedviga (Heda) Melicherová sa narodila 20. mája 1932 v Bratislave. Rodičia ju ešte ako malú školáčku zapísali do baletnej školy. Po absolvovaní dievčenského gymnázia sa prihlásila na štúdium tanečnej pedagogiky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Tú ukončila v roku 1961.
Venovala sa aj pedagogickej činnosti
Venovala sa tiež pedagogickej činnosti a výchove techniky i metodiky slovenského ľudového tanca. Podieľala sa na vypracovaní novej koncepcie tanečného školstva, do ktorej zahrnuli aj výchovu profesionálnych ľudových tanečníkov.
Do roku 1995 vyučovala Ľudové tance a tiež Pohybovú výchovu na Konzervatóriu v Bratislave. Ľudové tance presadila ako jeden z hlavných predmetov a nakoniec aj ako maturitný predmet na tejto škole.
Aktívne sa tiež podieľala na založení Hudobnej a tanečnej školy, neskoršie Tanečného konzervatória. V roku 2003 sa vrátila do SĽUK-u a pracovala v ňom na pozícii archivárky umeleckej prevádzky.
Diváci mohli Hedu Melicherovú obdivovať v sólistických partoch v tancoch Dupák, Kresák, Drobná, Záletník, Žiarlivosť bez príčiny, Hviezdnatá noc, Vlachiko, Žartovný tanec z Myslavy, Povesť o Jánošíkovi a jeho hôrnych chlapcoch, Podpolianska mlaď a v mnohých ďalších.
Sviežosť, šibalstvo a iskrivý temperament
Jej tanečné majstrovstvo bolo charakteristické sviežosťou a bezprostrednosťou tanečného prejavu, majstrovským zvládnutím techniky, výborným vykreslením charakteru tanečných postáv, iskrivým temperamentom, šibalstvom, spojeným s kultivovaným hereckým prejavom.
Od roku 1976 pôsobila ako dramaturgička v Československej televízii Bratislava, kde sa podieľala na výrobe mnohých dokumentov. Pripravovala dokumentárne programy o ľudových remeslách a výrobcoch, medailóny nositeľov ľudových tradícií, spevákov, hudobníkov, tanečníkov, ale i portréty popredných umelcov a tvorcov.
Dramaturgicky sa podieľala aj na televíznych prepisoch významných diel slovenskej literatúry ako napríklad Vianočné oblátky, Katera, Starý včelár, Na operáciu s truhlou.
Verejnosti bola známa aj vďaka mnohým postavám v slovenskej filmovej tvorbe. Prvú filmovú príležitosť dostala v prvom slovenskom farebnom filme Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha, v ktorom stvárnila hlavnú ženskú hrdinku Veronu.
Záverečný tanec Hedy Melicherovej a jej filmového ženícha, Martina Ťapáka bol zaradený publicistkou Elenou Akácsovou medzi najlepšie tanečné scény sveta.
Hedviga Melicherová, ktorá získala v roku 1966 titul zaslúžilý umelec, zomrela 15. októbra 2020 v Bratislave, vo veku 88 rokov.
