Rímsko-nemecká cisárovná a rakúska arcivojvodkyňa a uhorská a česká kráľovná Mária Terézia je jednou z najvýznamnejších osobností z dynastie Habsburgovcov. Narodila sa v rakúskej Viedni 13. mája 1717. V piatok uplynie od jej narodenia 305 rokov.
Mária Terézia trávila na území dnešného Slovenska veľa času, lebo jej manžel odkúpil slovenské panstvá Holíč a Šaštín, kde si zriadili rodinné sídla.
O jej výnimočnom postavení v histórii svedčí skutočnosť, že bola jedinou vládkyňou – ženou na českom tróne a stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe.
Mária Terézia, ktorá priniesla habsburskej monarchii jednotnosť, sa považuje za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších vládcov z rodu Habsburgovcov.
Porodila 16 detí, z nich desať sa dožilo dospelosti. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, španielsky a latinsky. Zaslúžila sa o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod, rozvoj poľnohospodárstva, zreorganizovala armádu.
Vládnuť začala ako 23-ročná
Mária Terézia sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni. Jej otcom bol rakúsky arcivojvoda Karol VI., rímskonemecký cisár, španielsky, uhorský a český kráľ. Za Františka Štefana Lotrinského, toskánskeho veľkovojvodu (od roku 1745 rímskonemeckého cisára Františka I.) sa vydala v roku 1736.
O štyri roky neskôr, v októbri 1740, zomrel Karol IV. Keďže po jeho smrti nebol mužský následník trónu, moci sa na základe pragmatickej sankcie z roku 1713, ujala vtedy 23-ročná Mária Terézia. V tom čase už bola matkou troch detí a práve čakala ďalšie, ktorým bol jej nástupca a nemenej významný panovník Jozef II.
Pre jej tehotenstvo sa termín korunovácie stanovil až na 25. jún 1741. Ostrihomský arcibiskup a primas krajiny Imrich Esterházy korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú presne tak, ako to dovtedy prináležalo len kráľom. Do pravej ruky jej vložil žezlo, do ľavej krajinské jablko a spoločne s palatínom jej na hlavu položil svätoštefanskú korunu.
Nikto neveril, že zvládne vládnuť
Nikto neveril, že táto živá, zápalistá dievčina zvládne štátnické záležitosti zvnútra i zvonku ohrozovanej krajiny. No Mária Terézia sa chopila tejto úlohy a vďaka silnej vôli a šarmu sa jej podarilo neuveriteľné.
Keď utíchla vojna o rakúske dedičstvo (1740-1748), zreformovala starý administratívny, vojenský a vzdelávací systém v ríši. Pomocou šikovnej diplomacie a sobášnej politiky stabilizovala pozíciu svojej krajiny na mape Európy.
Panovníčka nahradila staré historické inštitúcie, založila ústredné úrady pre politickú správu a justíciu. Dala spraviť súpis vlastníkov pozemkov a na základe neho boli vyrubené dane.
Pôda sa rozdelila na dominikal (panská časť pôdy, na ktorej robotovali poddaní) a rustikal (pôda prenajatá poddaným). Vzniklo mnoho manufaktúr – plátennícke, sklárske, bavlnárske, ale aj na výrobu majoliky. Podporovala hutnícku výrobu, s ktorou súvisela ťažba uhlia.
Mária Terézia zaviedla jednotnú colnú sadzbu pre celé Rakúsko. Podporovala vývoz do zahraničia, uzavrela napríklad obchodné zmluvy so severoafrickými štátmi.
Reformy v školstve či poľnohospodárstve
Reformy sa týkali aj školstva. V roku 1774 panovníčka vydala Všeobecný školský poriadok, na základe ktorého sa školy stali štátnymi a v Rakúsku sa zaviedla povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 rokov.
V poľnohospodárstve zaviedla pestovanie výnosnejších plodín a chov dobytka, koní a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok. Zakázala súdiť čarodejnice, zrušila telesné tresty a stredoveké mučenie. Ustanovila zdravotnícke komisie a na lekárskych fakultách sa školili lekári a pôrodné asistentky.
Keď v roku 1765 náhle zomrel jej manžel, Mária Terézia ostala hlboko zasiahnutá smútkom. Až do svojej smrti sa obliekala do tmavého. V tom období povolala k sebe syna Jozefa II., ktorý sa stal jej spoluvládcom. Jeho vplyv však obmedzila na vojenské a zahraničné záležitosti, čo prinieslo medzi nimi nezhody.
Uhorská a česká kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa a rímskonemecká cisárovná zomrela 29. novembra 1780 v rakúskej Viedni.
