Prípad bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského sa zamotáva. Úrad špeciálnej prokuratúry uzavrel s konkurzným právnikom Zoroslavom Kollárom, ktorý ho mal uplácať, dohodu o vine a treste.
Detaily nateraz nie sú známe. Generálna a špeciálna prokuratúra sa medzi tým nevedia zhodnúť, či prokurátor mohol podať obžalobu, keď sa ešte nerozhodlo o námietke cez paragraf 363.
Podľa odborníkov mal prokurátor počkať na rozhodnutie generálneho prokurátora – ukazuje sa tak, že v zákone sú diery.
Ani nie 24 hodín po tom, keď prokurátor špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, sa k jeho uplácaniu priznal Zoroslav Kollár. Bývalý šéf tajných prijatie úplatku dlhodobo odmieta.
Generálna prokuratúra nestihla rozhodnúť
V celom prípade sa opäť objavuje sporný paragraf 363. Pčolinský už druhýkrát vo svojom prípade žiadal preskúmať postup prokurátora. Generálna prokuratúra tak o žiadosti nestihla rozhodnúť a tvrdí, že prokurátor tým porušil práva obvineného. Téme sa venoval redaktor RTVS Lukáš Dzivý v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko.
„Takýto postup je v rozpore s trestným poriadkom ako aj s judikatúrou Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ, ktorý podá návrh na postup podľa paragrafu 363 a nasledujúcich podľa trestného poriadku má aj právo, aby bolo o takomto návrhu rozhodnuté generálnym prokurátorom,“ povedal hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.
Úrad špeciálnej prokuratúry si za svojím rozhodnutím stojí. „Len za posledný rok už minimálne piatykrát došlo k obdobnej situácii, teda k podaniu obžaloby v čase, keď bol podaný, ale ešte nerozhodnutý návrh na postup podľa paragrafu 363. Avšak až v tejto poslednej veci generálna prokuratúra okamžite a verejne označila postup prokurátora za porušujúci zákon a judikatúru Ústavného súdu,“ napísal Úrad špeciálnej prokuratúry vo svojom stanovisku.
Prokurátor mal počkať, myslia si experti
Rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská si myslí, že prokurátor mal počkať na rozhodnutie o paragrafe 363. Zákon má podľa nej medzery.
„Kým nie je o tom mimoriadnom opravnom prostriedku rozhodnuté, tak by sa v zásade nemali uskutočňovať také meritórne rozhodnutia. Na druhej strane môžeme polemizovať o tom, že či nemá na to právo ten samotný dozorujúci prokurátor, ktorý je pánom sporu,“ vysvetlila pre Rádiožurnál na Rádio Slovensko.
Podobný názor má aj dekan právnickej fakulty Eduard Burda. „Ak je pravda, že ešte neprebehlo druhé oboznámenie s výsledkom vyšetrovania a napriek tomu podali obžalobu, tak to považujem za mimoriadne hrubé porušenie práv obvineného,“ povedal Burda.
Tento problém v jednom zo svojich rozhodnutí v minulosti spomenul aj Najvyšší súd, ktorý skonštatoval, že prokurátor môže podať obžalobu aj v prípade, keď generálny prokurátor ešte nerozhodol o paragrafe 363.
