Politik, kultúrno-osvetový pracovník, novinár a spisovateľ Viliam Pauliny-Tóth bol vedúcou kultúrnou a politickou osobnosťou memorandového matičného obdobia. V piatok (6. 5.) uplynulo 145 rokov od jeho úmrtia.
Okrem pestrého literárneho diela sa do histórie zapísal aj ako prvý podpredseda Matice slovenskej (MS) a prvý predseda Slovenskej Národnej Strany (dnes Slovenská národná strana).
Jeho zmýšľanie výrazne ovplyvnil Ľudovít Štúr
Pauliny-Tóth bol tiež aktívnym spoluorganizátorom Memoranda národa slovenského, teda programového dokumentu slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek, ktorý v roku 1861 prijali na slovenskom národnom zhromaždení v Martine.
Viliam Pauliny-Tóth sa narodil 3. júna 1826 v Senici v rodine evanjelického farára. Po otcovej smrti vyrastal ako polosirota u príbuzných v Zemianskom Podhradí.
Po získaní základného vzdelania študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol poslucháčom Ľudovíta Štúra. To výrazne ovplyvnilo jeho literárnu činnosť i zmýšľanie.
Následne pracoval ako vychovávateľ v šľachtických rodinách, neskôr sa stal profesorom na lýceu v Kremnici. Krátko pôsobil v armáde Ľudovíta Košuta, z ktorej však dezertoval a v rokoch 1848-1849 bol dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska.
Založil Slovenskú národnú stranu
Po revolúcii pôsobil ako župný úradník, neskôr ako stoličný komisár. Po prepustení zo štátnych služieb v roku 1860 sa venoval literárnej a kultúrno-osvetovej práci. Vydával humoristický časopis Černokňažník (1861-1864) a reprezentatívny beletristický časopis Sokol (1862-1869).
Po presťahovaní do Martina sa Pauliny-Tóth stal vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Ako podpredseda riadil činnosť Matice slovenskej až do jej násilného zatvorenia v roku 1875. V Matici pracoval aj ako redaktor, venoval sa politickej publicistike a redigoval časopis Letopis.
Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a podieľal sa na založení Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. Prispieval do Pešťbudínskych vedomostí, neskôr bol zodpovedným redaktorom Národných novín.
Viackrát kandidoval vo voľbách do uhorského snemu, zvolili ho len raz v rokoch 1869-1872. V roku 1871 založili Slovenskú Národnú Stranu, ktorej bol do roku 1875 prvým predsedom.
Vo svojich dielach hlásal ideály
Do literatúry vstúpil Pauliny-Tóth v 40. rokoch 19. storočia lyricko-reflexívnymi básňami. V 60. rokoch 19. storočia sa dal do služieb národného ideálu, v tomto období tvoril vlastenecké a národno-agitačné básne, humoristicky či satiricky zamerané.
Pauliny-Tóth bol medzi inými autorom publicistických cyklov Listy ku slovenskému Tomášovi (1870) a Slovenčina v spoločenskom živote (1873). Do jeho tvorby patrí veršovaná alegorická dráma Ľudská komédia (1862).
Z prozaických prác sú významné štvorzväzkové Besiedky (1866-1870), historický román Trenčiansky Matúš (1871), historická poviedka Tatarský plen (1867) a memoárové diela Volebné rozpomienky (1870) a Tri dni zo života Štúrovho (1870).
V roku 1876 vydal ešte vedecké dielo Slovenské bájoslovie a v roku 1877 stihol za pomoci dcéry Márie vydať aj súbornú zbierku jeho poézie Básne Viliama Pauliny-Tótha.
Viliam Pauliny-Tóth vo svojich dielach hlásal ideály, ktorými bojoval za národné a sociálne práva. Zomrel 6. mája 1877 v Martine vo veku 50 rokov.
