Božidara Turzonovová patrí medzi slovenské najvýraznejšie herecké osobnosti s neopakovateľným talentom. Od detstva navštevovala dramatický krúžok, pôsobila v detskej rozhlasovej družine, venovala sa hre na klavír. Neskôr celý svoj život zasvätila herectvu. Herečka v sobotu (28. 5.) oslavuje 80 rokov.
Božidara Turzonovová sa narodila 28. mája 1942 v bulharskej Sofii, vyrastala však na Slovensku. Už od detstva účinkovala v detských dramatických skupinách.
Herectvo vyštudovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktoré ukončila v roku 1963. Následne ju prijali za členku Činohry Slovenského národného divadla. Na jej doskách prežila desiatky rokov a zahrala množstvo nezabudnuteľných úloh.
Za život stvárnila mnoho postáv
Účinkovala v hre Inkognito (1964), Najdúch (1966), Strach z pekla (1968), Dobrodružstvo pri obžinkoch (1970), Na skle maľované (1974), Miliónový Marco (1975), Kráľ jeleňom (1978), Jožko Púčik a jeho kariéra (1986), Čaj u pána senátora (1991), Mastný hrniec (1996), Ženský zákon (1996) či Liliom (1999).
Turzonovová patrí aj medzi prvé dámy filmového umenia. Jej filmografia sa skladá z nespočetného množstva postáv, ktoré stvárnila na slovenskom a československom striebornom plátne a v televíznych inscenáciách už od roku 1961.
Vtedy debutovala filmom Most na tú stranu režiséra Vladislava Pavloviča. Pri nakrúcaní snímky stretla aj svoju životnú osudovú lásku herca Jozefa Adamoviča.
Veľký úspech v českých filmoch
Veľa postáv vytvorila práve v českých filmoch. Najslávnejšiu filmovú postavu stvárnila vo filme režiséra Jiřího Krejčíka, postavu opernej divy Emy Destinovej v životopisnej snímke Božská Ema (1979).
Účinkovala aj vo filmoch Penelopa (1977), Anděl s ďáblem v těle (1983) a Anděl svádí ďábla (1987) a v iných. Hrala vo filme Dušana Rapoša Suzanne (1996) a Martina Šulíka Orbis Pictus (1997).
„Postavy vo filmoch Božská Ema, Akce Bororo alebo Příběh lásky a cti, to boli veľmi silné postavy, svojho času autentické,“ povedala pre Rádio Slovensko Turzonovová.
Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave začala učiť v roku 1984. V marci 1999 ju vymenovali za profesorku. V rokoch 1999-2001 bola dekankou Fakulty dramatických umení Akadémie umení (AU) v Banskej Bystrici.
„Spočiatku som bola fanatička divadla a dokonca som opovrhovala filmom. Samozrejme, že to bolo naivné,“ zaspomínala pre Rádio Slovensko.
Od začiatku existencie filmového festivalu Art Film Trenčianske Teplice je jeho čestnou predsedníčkou a v roku 2002 si z neho odniesla cenu Hercova misia.
Herečka získala mnoho ocenení
Dramatická umelkyňa získala aj ďalšie ocenenia. Držiteľkou prestížneho ocenenia Krištáľové krídlo sa stala v roku 1997. Exprezident SR Ivan Gašparovič jej udelil v januári 2008 Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR.
Za celoživotnú tvorbu získala Cenu Jozefa Kronera v roku 2009. V rámci odovzdávania cien anketa Osobnosť televíznej obrazovky ju v roku 2017 uviedli do Siene slávy.
