Francúzsky letecký priekopník Louis Blériot sa do histórie nezmazateľne zapísal nielen ako prvý pokoriteľ kanála La Manche na stroji ťažšom ako vzduchu, ale tiež ako muž, ktorý prišiel s dnes samozrejmým spôsobom ovládania lietadiel. Blériot sa narodil sa 1. júla 1872, teda presne pred 150 rokmi.
Nadaný technik a vynálezca stál počas prvej svetovej vojny za úspešným výrobcom stíhačiek SPAD, ktoré sa preháňali nad územím nemeckého súpera. Po vojne sa venoval okrem iného dopravným lietadlám.
Nadaný inžinier
Rodák zo severofrancúzskeho Cambrai prejavoval technické nadanie už od mladosti, na škole zbieral jedno ocenenie za druhým a neskôr sa dostal aj prestížnu parížsku techniku École Centrale.
Vojenskú službu strávil Blériot pri delostrelectve, kde sa mohli v tom čase mladí inžinieri najlepšie uplatniť. Po roku v armáde sa začal venovať technike. Ešte ako zamestnanec dodnes fungujúcej firmy Bagues, prišiel s kompaktným acetylénovým svetlometom pre vtedajšiu technickú novinku – auto.
Svetlomety nesúce jeho meno sa koncom 19. storočia rozšírili po celej Európe, používala ich napríklad aj Tatra.
Vďaka výrobku, ktorý v tom čase dlho odolával nespoľahlivým a málo výkonným elektrickým svetlám pre autá, bol Blériot finančne zabezpečený. Mohol sa tak venovať ďalším vynálezom, ktoré vtedy pomaly začali ovládať svet.
Okrem iného sa venoval kinematografii, už na prelome 19. a 20. storočia ho ale zaujalo lietanie. Na svetovej výstave v roku 1900 v Paríži uvidel „bizarný prístroj podobný veľkému netopierovi“ a o jeho osude bolo rozhodnuté. „V tom okamihu ma ovládol veľký sen, ktorý ma olúpil o predchádzajúci pokoj. Lietať!“ spomínal neskôr na iniciačný moment, od ktorého ale k úspešnému lietadlu ešte viedla dlhá cesta.
Začiatky letectva
Blériota podľa všetkého nasmeroval k leteckému konštruktérstvu stroj Avion III od konštruktéra Clémenta Adera, parným strojom poháňaný pokus o lietadlo. Tento stroj ale dokázal preletieť len niekoľko metrov a armáda v ňom nevidela budúcnosť.
V tom čase už mali za sebou na druhej strane Atlantiku bratia Wrightovci úspešný pokus s klzákmi. Rýchlo sa blížil pamätný 17. december 1903, keď ich Flyer preletel v Severnej Karolíne prvé desiatky metrov.
Francúzskemu vynálezcovi bolo jasné, že budúcnosť lietania je v kombinácii ľahkého benzínového motora a pevných krídel, dávajúcich vďaka svojmu tvaru lietadlu potrebný vztlak.
Zostrojiť stroj, ktorý by sa udržal vo vzduchu sa ale Blériotovi dlho nedaril. Nikam neviedla ani spolupráca s ďalším neskôr slávnym menom francúzskeho letectva i autopriemyslu Gabrielom Voisinom.
Jednoplošníky, ktoré stavali, sa vždy pri pristátí rozbili. Noviny o ňom začali písať ako o „letcovi, ktorý sa čoskoro zabije“. Blériot sa ale nevzdal. Na prelome rokov 1908 a 1909 prišiel s modelom XI, ktorý sa ukázal byť „zásahom do čierneho“.
Lietadlo, o ktorého konštrukciu sa z veľkej časti zaslúžil Raymond Saulnier (neskôr založil úspešnú leteckú továreň Morane-Saulnier), sa prvýkrát vznieslo do vzduchu koncom januára 1909. Uplatnilo sa na ňom okrem iného novátorské ovládanie, s ktorým Blériot prvýkrát prišiel už pri modeli VIII z roku 1908.
Toto ovládanie dnes poznajú piloti po celom svete – ručná páka pre ovládanie náklonu lietadla a nohami vychyľované smerové kormidlo.
Izolácia ostrovov sa skončila
S nohou v sadre po predchádzajúcom zranení, bez akýchkoľvek navigačných zariadení, v počasí vhodnom podľa jeho úsudku na let, sa Blériot pustil do dobrodružstva.
„Jedenástka“ pilotovaná samotným majiteľom firmy sa tiež 25. júla 1909 stala prvým lietadlom ťažším ako vzduch, ktorý preletel kanál La Manche z Francúzska do Spojeného kráľovstva. „Izolácia Anglicka raz a navždy skončila,“ objavilo sa v novinách krátko po tom, ako Blériot po takmer 37-minútovom lete pristál na lúke Northfall pri anglickom Doveri.
Výkon mu priniesol nielen tisíclibrovú prémiu (suma by dnes zodpovedala 125 000 librám – takmer 145 000 eur), vypísanú londýnskym denníkom Daily Mail, ale aj nehynúcu slávu a tiež zákazky z celého sveta na jeho lietadlo.
Blériotov jednoplošník patrí aj do histórie českej vzduchoplavby. Práve s modelom XI s talianskym motorom Anzani, ktorý mu kúpil bohatý otec, absolvoval v roku 1910 svoje pionierske lety Jan Kašpar. Jeho lietadlo sa v súčasnosti dá vidieť v pražskom Národnom technickom múzeu.
Louis Blériot model XI úspešne používal vo vlastnej leteckej škole, predal ho aj armáde. Celkovo sa vyrobilo zhruba 900 lietadiel tohto typu, z ktorých časť sa používala ešte počas prvej svetovej vojny.
Do fabriky SPAD založenej podnikateľom Armandom Deperdussinom vstúpil v roku 1913. Pôvodný vlastník skončil pre podvod vo väzení. Jeho vlastný podnik Blériot Aéronautique sa v rokoch 1914 až 1918 venoval hlavne licenčnej výrobe.
Obe označenia sa prestali používať po znárodnení, keď sa firma stala súčasťou konglomerátu SNCASO. Ten sa koncom 50. rokov zlúčil s ďalším národným podnikom SNCASE vo firme Sud Aviation, od ktorej vedie cesta až k dnešnému Airbusu.
Blériot zomrel 2. augusta 1936 v štyridsiatich rokoch, len niekoľko mesiacov predtým ako francúzska vláda v snahe urýchliť výrobu vojenských lietadiel znárodnila leteckých výrobcov.
