Štáty Európskej únie (EÚ) sa v utorok (7. 6.) zhodli s europoslancami na princípoch Únie, ktorými sa bude riadiť určovanie minimálnej mzdy. Nová smernica nepočíta s povinným zavedením najnižšej mzdovej hladiny vo všetkých krajinách ani so zladením výšky minimálnej mzdy.
Podľa politikov EÚ zabezpečia pravidlá zlepšenie pracovných podmienok pre najchudobnejšie skupiny pracujúcich ľudí a posilnia princípy kolektívneho vyjednávania.
Celkovo 21 krajín EÚ má vlastné pravidlá pre minimálne mzdy. Nová smernica ich zaväzuje k tomu, aby stanovili jasné kritériá na výpočet úrovne najnižších zárobkov a jej výšku pravidelne upravovali najmä vzhľadom na rast životných nákladov. To už mnohé štáty robia.
„Vzhľadom na vplyv ruskej vojny na Ukrajine je zásadné, aby sme chránili ľudí zarábajúcich najmenej. Minimálna mzda by mala zabezpečiť slušný životný štandard,“ vyhlásil k zhode zákonodarcov podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.
Podľa holandskej europoslankyne Agnes Jongeriusovej môžu nové pravidlá zlepšiť situáciu až 24 miliónov pracujúcich v celej EÚ, ktorých vlády budú musieť prispôsobiť výšku minimálnej mzdy novým požiadavkám. Napríklad v holandskom prípade by mala vzrásť najnižšia mzda z 11 na 14 eur za hodinu, uviedla politička.
Škandinávske krajiny či Taliansko minimálnu mzdu zavedenú nemajú a pôvodný plán na jej celoeurópske uzákonenie nepodporili, preto sa ich týka len časť smernice upravujúcej systém kolektívneho vyjednávania.
Ak sa týmto spôsobom nebude stanovovať výška miezd najmenej 80 % všetkých zamestnancov v krajine, bude musieť vláda na základe novej normy pripraviť plán, ako situáciu zlepšiť.
Dohodnuté pravidlá musia formálne potvrdiť plénum EP a ministri členských krajín. Štáty potom budú mať na ich prevedenie do svojho práva dva roky.
